dear diary....

štvrtok 10. júla 2014

Myslím si o sebe, že som dobrá spisovateľka. (aspoň dúfam) Problém je, že píšem iba v mojej hlave. Keď ráno vstanem napadá mi toľko zaujímavých teórií, nápadov, myšlienok, riešení o ktorých by sa dalo písať.
 Ale potom, keď začnem robiť bežné veci ako raňajky, príprava na odchod, naháňanie autobusov odrazu si neviem na nič spomenúť. Tento proces rozmýšľania a zabúdania funguje pri všetkom Idem do školy pozorujem ľudí okolo seba. Kde asi bývajú? Majú radi zvieratá? Prečo je to dievča s tými dlhými vlasmi také veselé? Kde kúpila tie topánky? Občas cítim, že mám čo povedať. V našom prípade napísať, no potom príde veľké ale!
Nasleduje proces samotného písania. Pozerám na prázdne riadky v zápisníku alebo na blikajúcu paličku vo worde, ktorá čaká kedy ju uvediem do pohybu. Neviem čo napísať, aj keď moja hlava má toho veľa čo povedať.  Odrazu je prázdna.  Je ako púšť v kreslených filmoch  keď chcú poukázať na miesto kde sa nič nedeje. Poletuje tam iba prach či čo to je. Asi viete čo myslím nie?

Potom mi neostáva už len nič iné ako začať písať mechanicky. Týka sa to hlavne toho keď píšem články na blog. Začnem popisovať svoj deň , čo som jedla, čo ma potešilo, čo ma čaká, čo ma nahnevalo a blábláblá. Všetko to píšem bez štipky citov a emócií. Ano možno vám to pripadá čudné a divné. A možno vám ani nedáva zmysel to čo teraz čítate.  Ale moje texty tu na blogu znejú neúprimne a stereotypne. Chcela by som to zmeniť ale neviem ako.
Rozmýšľam, že si začnem písať všetko nad čim budem rozmýšľať.
Alebo si všetko zapamätám.
Alebo ostanem pri prázdnych textoch. Alebo raz za čas napíšem takýto článok kde sa vykecám.
Uvidí sa ako to bude ďalej. V každom prípade majte sa čo najkrajšie. 



Tááááááákže obdivujem a ďakujem všetkým čo sa dostali až sem a prečítali si moje bláboly. Viem je to článok aké sem nezvyknem písať ale dúfam, že aspoň jednú jedinú osobku to čítať bavilo. Keď sa taká nájde tak budem 100% spokojná.
 Potrebovala som sa vypísať. Možno to bude častejšie a možno nie. :)

9 komentárov

  1. tak to jsme na tom podobně,s tím psaním v hlavě :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moc se mi líbilo jak jsi to měla napsané, působilo to na mě jako by jsi seděla vedle mě a povídaly si nebo kdybych četla knížku o slečně popisující svůj život, rozhodně začni takto psát jsem milovník knížek a líbí se mi řádky tohoto typu ;-) jsi moc na tohle šikovná tak se mám snad na co těšit ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já jsem na tom stejně. Někdy mě napadaj takové bombastické nápady, že kdyby se to dalo do nějakého filmu, tak by byl naprosto nejlepší! :-D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super článok, ja som na tom tiež niekedy podobne, ale asi každý z nás má také chvíľky. :-)
    The city of fashion

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Bavilo ma čítať to to sa neboj.
    A poznám ten pocit, no najhoršie je keď niečo už fakt napíšeš a ďalej...nič. V hlave vákuum. A tiež si ráno a pred spaním v hlave vymýšľam príbehy :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Všade so sebou nosím zápisník, a keď mňa osvietí myšlienka, tak si ju hneď poznamenám.

    http://missalexy.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Mám presne taký istý problém! Ráno vstanem, mám veľa skvelých nápadov, no keď začnem robiť bežné veci cez deň, všetko mi z hlavy vyprchá a som z toho riadne naštvaná. Určite píš také články častejšie. Veľmi ma to zaujíma a určite to zaujíma aj iných ľudí :))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Často krát mám ten istý problém ako ty takže ťa úplne chápem

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.