BACKSTAGE #4

Ak žije človek dlhšie v tom, že sa mu nedarí, zvykne si na to. Ráno sa zobudí s myšlienkou – áno opäť je tu nový deň, ktorý mi bude liezť na nervy. Hurá.
Takýto človek, inštinktívne čaká čo sa doserie  pokazí, v tento krásny deň, keď vtáčiky, tak neodolateľne spievajú a dokonca aj dôchodkyne majú úsmev na perách.  Ono je to vo svojej podstate dosť smutné. Ale taký človek si to neuvedomuje a automaticky bez zbytočného reptania berie to, čo mu život prináša. Už to ani nejako nevníma.

Čo sa však stane, keď sa jedného krásneho dňa začne takémuto človeku dariť? Chvíľku sa teší zo svojho šťastia, ktoré sa na neho po dlhej dobe usmialo, ale potom príde ten pocit neistoty. A strachu. Strachu zo sklamania. Pretože človek, ktorý sa zmieril s nešťastným, ktoré ho vo svojom živote prenasledovalo, si zapamätá ako sklamanie bolí. A tá bolesť sa začne ozývať a pripomínať.  Preto sa človek dlhodobo nešťastný, no momentálne šťastný, nedokáže tešiť z toho, čo mu život privial do cesty. Nechce znova pocítiť tú horkú pachuť sklamania a očakáva, že nešťastie sa opäť vráti. Otázkou ostáva či si potom to nešťastie neprivolá sám...

V každom prípade teším sa z každého, kto si prečítal celé moje filozofovanie a kto nie tak snáď vás pobavia backstage fotky. Nemám ich veľa, pretože v tomto období ani veľmi veľa nefotím ale určite sa polepším.