Ach, tie rána

streda, 24. augusta 2016







Ráno sa prebúdzam ako Kráľovná Nevrlosť osobne. Je úplne jedno či spím do desiatej, alebo ma zobudí hnusný zvuk budíka o siedmej. Kráľovná Nevrlosť sa vždy objaví a je pripravená spríjemňovať okoliu deň. Nechápte ma zle. Ja vlastne nie som až taká protivná. Pokiaľ ma neoslovíte. Keď mi dáte pokoj a nič odo mňa nechcete nevšímam si vás, takže som celkom milá. ( paradoxne pokiaľ sa zobúdzam vedľa niekoho kto rád spí, chcem sa s ním rozprávať hneď ale to je iný príbeh )
Nedávno som zažila pokojné ráno. Zobudila som sa a zistila som, že som v byte sama.  Potešilo ma to, pretože celý byt pre seba som nemala minimálne dva týždne. Zabalená v deke som sa vymotala z postele a vybrala sa do kúpeľne. Tam nasledovali bežné rituály, ktoré človek vykonať musí, keď nechce svojim dychom zabiť okolie a výzorom spôsobiť ujmu na zdravom vývine malých detí.




Potom zvyčajne nasleduje druhá fáza mojich pokojných rán. Idem si urobiť raňajky. Občas sa pred raňajkami povalám na karimatke a precvičujem si svoj krivý chrbát ( na poslednej lekárskej kontrole som bola pochválená, že jeho stav sa zlepšil! ) ale dnes nebolo to ráno, kedy by som chcela vykonávať nejakú fyzickú aktivitu navyše.
V kuchyni som napustila vodu do kanvice a uvažovala nad tým, že by jej neuškodilo prepláchnutie octom, pretože o chvíľku budem piť namiesto kávy vodný kameň s mliekom. Aby som ako žena, ktorá si váži svojho drahocenného času nejaký ušetrila, začala som umývať riad zo včera.  ( Pretože čas, ktorý som mala vyhradený na umývanie riadu včera večer som premrhala tvorením zoznamu filmov, ktoré musím vidieť ale to je detail 





Zobudená som bola asi tak na 40%, takže som riad umývala s neprítomným pohľadom. Pamätám si, že som mala oči otvorené ale nepamätám na čo som sa pozerala. Odrazu som v mojom periférnom videní zazrela pohyb a pocítila niečo jemné na ruke. Zaostrila som a všimla si, že po mojej ruke niečo lozí niečo čierne.
Nasledoval panický výkrik a rýchle strčenie ruky pod tečúcu vodu. Sledovala som ako sa nevinný a škaredý pavúk topí. Chcela som zastaviť vodu, že ho vyhodím z umývadla von oknom ale bolo neskoro. Pavúk bol slabý voči prúdu vody, ktorý tiekol z vodovodného kohútika a navždy sa stratil v kanalizácií. Úprimne cítila som menšiu ľútosť. Nemusel umrieť len preto, že mam panický strach z pavúkov.




Zvyšok rána som pila na balkóne kávu s pánom Hrdličkom. Pán Hrdlička má so svojou milou hniezdo s malými hrdličkami na strome, ktorý rastie oproti nášmu balkónu. Chcela som s nim hodiť reč ale nevšímal si ma. S pocitu viny, ktorý som mala z vraždy nevinného pavúka som nechala hrdličkám na balkóne suchý chlieb. Ale inak som duševne úplne v poriadku. Prajem krásny deň. 

 





1 komentár

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.