Ráno
sa prebúdzam ako Kráľovná Nevrlosť osobne. Je úplne jedno či spím do desiatej, alebo
ma zobudí hnusný zvuk budíka o siedmej. Kráľovná Nevrlosť sa vždy objaví
a je pripravená spríjemňovať okoliu deň. Nechápte ma zle. Ja vlastne nie
som až taká protivná. Pokiaľ ma neoslovíte. Keď mi dáte pokoj a nič odo
mňa nechcete nevšímam si vás, takže som celkom milá. ( paradoxne pokiaľ sa
zobúdzam vedľa niekoho kto rád spí, chcem sa s ním rozprávať hneď ale to
je iný príbeh )
Nedávno
som zažila pokojné ráno. Zobudila som sa a zistila som, že som v byte
sama. Potešilo ma to, pretože celý byt
pre seba som nemala minimálne dva týždne. Zabalená v deke som sa vymotala
z postele a vybrala sa do kúpeľne. Tam nasledovali bežné rituály,
ktoré človek vykonať musí, keď nechce svojim dychom zabiť okolie a výzorom
spôsobiť ujmu na zdravom vývine malých detí.
Potom
zvyčajne nasleduje druhá fáza mojich pokojných rán. Idem si urobiť raňajky.
Občas sa pred raňajkami povalám na karimatke a precvičujem si svoj krivý
chrbát ( na poslednej lekárskej kontrole som bola pochválená, že jeho stav sa
zlepšil! ) ale dnes nebolo to ráno, kedy by som chcela vykonávať nejakú fyzickú
aktivitu navyše.
V kuchyni
som napustila vodu do kanvice a uvažovala nad tým, že by jej neuškodilo
prepláchnutie octom, pretože o chvíľku budem piť namiesto kávy vodný kameň
s mliekom. Aby som ako žena, ktorá si váži svojho drahocenného času nejaký
ušetrila, začala som umývať riad zo včera.
( Pretože čas, ktorý som mala vyhradený na umývanie riadu včera večer
som premrhala tvorením zoznamu filmov, ktoré musím vidieť ale to je detail )
Zobudená
som bola asi tak na 40%, takže som riad umývala s neprítomným pohľadom.
Pamätám si, že som mala oči otvorené ale nepamätám na čo som sa pozerala.
Odrazu som v mojom periférnom videní zazrela pohyb a pocítila niečo
jemné na ruke. Zaostrila som a všimla si, že po mojej ruke niečo lozí
niečo čierne.
Nasledoval
panický výkrik a rýchle strčenie ruky pod tečúcu vodu. Sledovala som ako
sa nevinný a škaredý pavúk topí. Chcela som zastaviť vodu, že ho vyhodím
z umývadla von oknom ale bolo neskoro. Pavúk bol slabý voči prúdu vody,
ktorý tiekol z vodovodného kohútika a navždy sa stratil
v kanalizácií. Úprimne cítila som menšiu ľútosť. Nemusel umrieť len preto,
že mam panický strach z pavúkov.
Zvyšok
rána som pila na balkóne kávu s pánom Hrdličkom. Pán Hrdlička má so svojou
milou hniezdo s malými hrdličkami na strome, ktorý rastie oproti nášmu
balkónu. Chcela som s nim hodiť reč ale nevšímal si ma. S pocitu
viny, ktorý som mala z vraždy nevinného pavúka som nechala hrdličkám na balkóne
suchý chlieb. Ale inak som duševne úplne v poriadku. Prajem krásny deň.

Skvelý článok, ale ešte krajšie fotografie. :)
OdpovedaťOdstrániťIzabella zo SYDNEY SLEEK ❤