BERLIN 2016

„V Berlíne som ešte nebola, nepôjdeme sa tam pozrieť?“ opýtala som sa môjho tatina len tak z ničoho nič. Neviem kde sa v mojej hlave objavila myšlienka na Berlín.
Vlastne som si na Berlín nespomenula ako je rok dlhý.
Vlastne som na Berlín nikdy nemyslela.
Myšlienka na Berlín mi napadla, keď som bola v nie veľmi najlepšom citovom rozložení. Bola som smutná, že zase v mojom živote skončilo niečo skôr ako som predpokladala. A chcela som opustiť svoju Bratislavu.

 

Tak som vymenila Bratislavu za Berlín, kde som strávila približne päť dní a boli to naozaj krásne dni.

Centrum Berlína mi pripomínalo staré mesto. Až na nemeckých hovoriacich ľudí som sa cítila ako doma. Nebudem vám tu opisovať Berlín nejako odborne. Pretože všetko o Berlíne si môžete nájsť na wikipedií a na stránkach cestovných kancelárií.  Ja sa chcem zamerať na Berlín a mňa. Na to ako som sa v ňom cítila.

Moja prvá spomienka na toto mesto bola čuchová. Cítila som smrad. Naozaj. Ako náhle som vystúpila z vlaku zacítila som nepríjemný smrad kanalizácie alebo neviem čoho presne. Výborne! Takto nejako smrdí aj v Bratislave, takže pocit ako doma som mala stále v srdci.  Berlín na mňa zapôsobil. Sama som netušila prečo. Brala som ho ako cudzie mesto v ktorom na chvíľu zabudnem na starosti, ktoré mám doma. Je to naozaj živé mesto. Všade sú ľudia. Či už cez deň alebo v noci. Ponúka naozaj veľa možností či už na zábavu alebo kultúrne obohatenie. V čase, keď sme tam boli sa tam konal malý jarmok umenia. Mladí aj starí umelci ponúkali svoje veľdiela. Samozrejme, že som tam utratila kopu peňazí ale neľutujem ho. Ľutujem iba to, že som v Berlíne nebola dlhšie. Ale veď ja sa tam vrátim.