Môj rok 2016

Mááám veľmi rada zhrnutia čo ste si už mohli všimnúť na mojich pravidelno-nepravidelných week postoch, ktoré sa postupom času zmenili na mesačné zhrnutia.

Takže aký bol rok 2016???
Veselý.
Smutný.
Nepredvídateľný. 

JANUAR

Prvý článok na blogu bol prekvapivo outfitový. Prekvapivo preto, lebo som sľubovala, že blog sa zmení a nebude už taký aký pred tým. To som dodržala, pretože blog už naozaj nie je taký akým bol. V januári som trávila veľa času s Mary, voľné večery som trávila pri vínku alebo sa jednododucho túlala po Bratislave s Aničkou. Január bol taký pomalý rozbeh tohto roku.
Taká malá príprava na to všetko čo ma čakalo.
Rozohrievacie kolo...
 

A ako to išlo ďalej? Čítajte v celom článku

FEBRUAR

 

Február bol pre mňa mesiac nabitý emociami. To čo som nechcela skončilo a potom zrazu začalo. Pochybovala som o svojej normálnosti ale obhajovala som sa tým, že robím iba to čo cítim. Začal mi letný semester a ja som začala aktívne šoférovať. To znamená, že som dostala auto do garáže a mohla som ho využívať podľa vlastného uváženia, bez dozoru. Znamenalo to pre mňa veľa.
Pocitíla som nový nepoznaný pocit slobody ale aj zodpovednosti zároveň.

Veľa času som trávila v robote a začala byť
samostatnejšia ako kedykoľvek predtým.
Konečne som sa začala cítiť dospelejšie.

 

Marec

 

V marci som bola šťastná. Neuvedomovala som si to, pretože som svoje šťastie prehliadala a ničila ho pochybnosťami. Keď sa však na to pozriem teraz s odstupom času tak mi je jasné, že v marci bolo veľmi dobré obdobie.
Aj keď som ho prežívala v neistote a tá mrcha mi bránila vychutnať si ho naplno.
Ale je to moja chyba, že som ju tak kvalitne živila.   

V marci som sa snažila začať športovať - vybrala som si beh. Vydržalo mi to dva týždne a potom som prišla na to, že beh nie je to pravé orechové.
Pomaly začínala jar a s ňou začala rásť aj moja nádej na lepšie časy. 

 

Apríl

    

Začalo sa najkrajšie obdobie môjho života.
Huráááá
Do života mi vstúpila radosť, šťastie a láska a ja som sa cítila vyrovnanejšie ako nikdy predtým. Vznášala som sa na obláčiku a bolo mi dobre. Prestala som sa báť veci, ktorých som sa obávala od januára a začala som trošku viac veriť ľuďom okolo seba. 
Možno to bolo spôsobené počasím, ktovie.

Máj 


 Máj sa niesol v podobnom duchu ako apríl. Chodila som sa zabávať, varila som, fotila som, jednoducho som si užívala. Niekedy ma to až desilo. To šťastie, ktoré som odrazu mala.
Mala som plány na ktoré som sa veľmi tešila a zdalo sa mi, že nič sa nemôže pokaziť. Tuším v máji sa v mojom živote objavila Paťka a ja naozaj netuším ako som žila bez nej.
Teraz už viem, že do môjho života vstúpila tesne pred obdobím v ktorom som ju najviac potrebovala.

Pretože ako to už v živote býva, moje šťastie nemalo dlhé trvanie a koncom mája sa to nejako všetko posralo rozbilo. 

  
Jún



Tento mesiac je začiatkom veľmi zvláštnej etapy môjho života. Stratila som človeka, ktorého som ešte stratiť nechcela. Nebola som opäť pripravená na bolesť tohto druhu. Prišlo mi to veľmi nefér cítiť toľko bolesti v tak krátkom časovom období. ( pretože v oktobri 2015 som prežívala niečo podobné )
Ale tento krát som sa s tou bolesťou vyrovnávala úplne inak.
Netradične.
Už som tú bolesť poznala a vedela som, že to prejde. Bohužiaľ som však nevedela kedy. Bála som sa, že to bude trvať dlho, pretože bola naozaj strašná. Tak som začala robiť čudné veci, ktoré nedávaju zmysel. Jednoducho som zaprela samu-seba, aby som sa zbavila toho čo som cítila.
Vzdala som sa červenej vo svojich vlasoch a začala sa stretávať s osobou, ktorá mi menila život.  Nebolo to zlé. Vtedy mi to prišlo ako to najlepšie čo ma mohlo stretnúť.
Chodili sme spolu do mesta, do kina, chodili sme spolu jesť ale niečo nebolo v poriadku.

Júl

Moje no ako to nazvať - autistické obdobie (?) pokračovalo a ja som nevedela čo s tým. Menila som sa. Začala som sa zaujímať o veci o ktoré som nikdy záujem nemala - a to iba preto lebo osoba s ktorou som sa vtedy stretávala a trávila čas ma ovplyvňovala a ja som si to neuvedomovala.Myslela som si, že je to ok a že všetko čo robím je správne. V tomto období som si myslela, že som spokojná - ale snažila som sa o tom presvedčiť iba samu seba a darilo sa mi to.
Tento mesiac som aj navštívila po prvý krát Berlín a neuveriteľne som si to mesto obľúbila. O to viac som znechutená z toho čo sa tam momentálne deje.

 

  
August

V auguste som strávila asi tak dva týždne vo Švajčiarsku a bolo to úžasne. Opäť som sa prefarbila. Tento krát som sa vrátila k svojej hnedej farbe ale bola to hlúposť, pretože farba sa rýchlo vymyla a ja som na konci mesiaca bola opäť polo blonďavá.  Koncom augusta - keď som sa vrátila domov, som zisťovala, že nie som so svojim životom spokojná. Nepáčilo sa mi, že jedna osoba ma celú dobu chcela meniť a neprijala ma takú aká som. Aby toho nebolo málo, tak sa mi do života vrátila moja nie až tak vzdialená minulosť, ktorá mi pripomenula, že som na tri mesiace stratila samú seba.

Tá osoba si nevšimla, že som iná. Pretože som sa pri nej začala správať tak ako vždy. Tak ako som sa už tri mesiace nesprávala a vtedy som si uvedomila čo je zle. 

 

 

September

  
V septembri som sa "vrátila". Nemôžem tvrdiť, že leto, ktoré som zažila ma neovplyvnilo ale nemalo to na mňa silný vplyv. Len som si prišla na to čo v živote naozaj nechcem. Popri tom sme začali s babami rozbiehať náš zatiaľ vlogovací kanál Fidorky.  Takže kľudne nás podporte odberom ak ste ešte kanál nezaregistrovali.
Tento mesiac som dokonca prvý krát farbila vlasy z čoho som mala strach ako nikdy. Navštívili sme s Aničkou Trnavu a bol to naozaj pekný výlet.

Čo sa týka môjho súkromia - opäť som nastúpila do vlaku o ktorom som tušila, že ma nepovezie správnym smerom ale aj tak to bol pre mňa jediný smer, ktorým som chcela ísť.






Oktober
 
Oktober bol dobrý mesiac. Vrátila som sa k červenej a tým som úplne dokončila môj návrat k samej sebe. Kúpila som si novú posteľ, veľmi veľa som jedla, trávila veľmi veľa času s babami. Konečne som si vyskúšala aspoň na pár týždňov aké je to žiť sama a do toho pocitu som sa úplne zamilovala. Ten pocit kedy som sama sebe pánom a nemusím nikomu hovoriť, kam idem a kedy prídem je pre človeka ako ja na nezaplatenie. Dokonca mi ani nevadilo, že som míňala viac peňazí na jedlo, čistiace prostriedky a podobne.
Jednoducho ten pocit mi za to stál.

 
November

 
November už začal byť hektický, pretože trebalo dokončovať veľa vecí do školy. Nakoniec sme to všetko ako tak zvládli ale či dobre - to sa dozvieme asi až v roku 2017. 
Okrem iného som sa stále viezla vo vlaku a možno som sa už aj naučila ako v tom vlaku sedieť, aby mi neprišlo zle. V smere jazdy! 


  
December

  Mám pocit, že december si vyžaduje otrepanú frázu - a zazvonil zvoniec a rozprávky je koniec.
Ale neviem.
December bol mesiac plný zhonu, stresu ale na jeho konci som si uvedomila, že mám vlastne všetko čo si môže dievča v mojom veku priať. Mám okolo seba skutočné kamarátky, ktoré pri mne stoja vždy keď potrebujem. ( minulý rok v decembri som ich ešte nemala) Veľmi čudným spôsobom možno môžem trvdiť aj to, že mám lásku. Akú? To vám vysvetlovať nebudem  - nechápu to ani ľudia, ktorí ju so mnou zažívaju "naživo" a vlastne tomu nerozumiem ani ja sama a svojim spôsobom je to krásne. 
Život je krásny ale nechcem znieť premotivovane, pretože život bolí. Ale to všetko je úplne v poriadku. Bolesť patrí k životu rovnako ako láska, takže som vďačná za všetkú tú bolesť, radosť, faloš, smiech a tak ďalej. 
Jednoducho to k životu patrí.
A tento rok som žila naozaj naplno. 
Teším sa čo bude ďalej a už teraz viem, že budem veľmi veľa plakať.
Ale to preto lebo som citlivka.
Ale jednoducho som taká aká som a meniť sa už nechcem.
Aspoň teraz nie.


Prajem vám šťastný nový rok a dúfam, že tu so mnou vydržíte aj ďalší rok! Ja sa už neviem dočkať. :)