Prečo som sa hanbila za svoj blog?

nedeľa, 22. januára 2017




Pamätám si ako som začala blogovať. Chcela som, aby môj blog ľudia poznali. Malo to však však jeden háčik. Odmietala som myšlienku, že by môj blog čítali ľudia, ktorí ma poznajú osobne.
Prečo som z toho mala strach?
Možno som sa bála výsmechu.
Možno som nechcela, aby to ľudia čítali.
Možno som sa bála, že pri súkromnejších článkoch ľudia zistia o kom píšem.
Ktovie.




Pamätám si ako som sa rozhodla, že sa prestanem hanbiť za to, že som blogerka a poviem to ľuďom. Toto rozhodnutie nevydržalo dlho. Nikomu som to nepovedala. O mojom blogu vedela iba moja mama. 
Prvý človek, ktorý sa dozvedel o mojom koníčku ( mimo rodiny ) bol môj vtedajší priateľ. Do dnes si pamätám ako som mala spotené ruky, keď som mu povedala čo toľko píšem. Môj blog sa mu páčil a mne to dodalo odvahu. 
Samozrejme, časom mi robil zo srandy zle a čítal moje články na hlas predo mnou. 
To nenávidím do dnes. 

Postupne som o svojom blogu povedala aj najbližším kamarátkam a prekvapivo tešilo ma to. Dostávala som spätnú väzbu priamo do očí.
Navyše od kamarátiek, ktoré mi vedeli povedať aj konštruktívnu kritiku a ja som sa vďaka nej mohla zlepšovať.

Najväčší zlom nastal na strednej škole v treťom ročníku. Vtedy sme brali blogy a môj blog objavili na hodine. Cítila som sa vtedy veľmi zahanbene. Odrazu si všetci mohli prečítať môj blog. Bolo to akokeby som z ničoho nič bola nahá pred všetkými. Na moje prekvapenie som dostala na blog pozitívne ohlasy. V ten večer som si sadla k notebooku, uvarila si presladený ovocný čaj a nezaujatými očami som si prezerala môj blog.
Vtedy to prišlo.

Uvedomila som si, že sa nemám za čo hanbiť.
Uvedomila som si, že moje články nie sú bez chyby ale nemusím ich skrývať pred mojim okolím.
Uvedomila som si, že už nechcem skrývať to, že som blogerka. 

Nemyslíte si, že od toho dňa som sa zmenila a pri zoznamovaní s novými ľuďmi som hneď povedala, že blogujem. To nie. Ale keď sa ma niekto opýtal na moje koníčky. Automaticky som povedala, že blogujem.
Dala som si  blogový link na instagram a sem-tam som začala zdieľať aj svoje články na osobnom fb profile. Môj nový priateľ sa dozvedel o mojom blogu sám.
Nevyviedlo ma to z miery. 

Samozrejme, vždy ma prekvapí, keď mi niekto od koho by som to nečakala oznámi, že číta môj blog.
Ale skôr ma to milo prekvapí.
Nemám už potrebu hrať sa na pštrosa a strkať hlavu do piesku.
Týmto článkom by som chcela dodať trochu odvahy blogerkám, ktoré s týmto majú stále problém. Nedávno som čítala diskusiu blogeriek v ktorej sa rozberala práve táto téma.
Toto je moja reakcia na diskusiu.
Baby nehanbite sa ukázať vlastnú tvorbu. :)

9 komentárov

  1. Naprosto vím, jak ses cítila. Cítím se teď úplně stejně. Super článek :)

    estervalcharova.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Presne som mala rovnaké pocity, ked som začinala. Nikomu som to nehovorila. Vedel to vtedy iba moj priatel. Postupom času som to zopár najbližším ludom prezradila a zopár známych moj blog náhodne objavilo. Teraz už neriešim, kto ho číta a kto nie, nechválim sa tým automaticky a veru vela ludi z mojho okolia to ani netuší... ale beriem to tak, že každý máme predsa nejake záluby a ja tiež niektorým nerozumiem, alebo ma nebavia, tak ako niekomu nemusi byt po chuti blogovanie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím, že týmto si prejde väčšina blogeriek :)ale najlešpia je tá posledná fáza :)

      Odstrániť
  3. Já se za to, že píši blog nestydím, ale neroztrubuju to, myslím, že mé kamarádky, jsou ty kamarádky, které to ani neřeší a popravdě nejsem si vědoma, že by nějaké blogy četly. O mém blogu ví akorát můj přítel tedy. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani ja sa za neho nehanbím skor mi nebolo príjemné, keď môj obsah čítalo moje okolie :)

      Odstrániť
  4. úplně to chápu a podobný článek jsem také planovala! :) To s tím čtením nahlas - mně to vadí i když to není nahlas :D stačí že sedí vedle mě, otevře si ho a já to vidím. Nebo významně přečte nadpis. TO vždycky reaguju "Nech toho, počkej až tu nebudu" :D

    JANNIEBEL

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ano čítanie nadpisov nahlas je peklo ! :D

      Odstrániť
  5. U mňa je to trošku inak, pretože s ľuďmi sa normálne rozprávam o mojom blogu, o čom na ňom píšem a pod. Problém nastáva vtedy, keď by som im ho mala aj ukázať. Môj blog je proste môj priestor a to mi dodáva pocit slobody. Máš pravdu s tým, že sa človek nemá za čo hanbiť (ak teda má slušný blog :D), ale zatiaľ si názov svojho blogu nechávam len pre seba a čitateľov, ktorí si k nemu nájdu cestu. Vlastne ho poznajú ešte dve kamarátky a to mi stačí. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.