Životné cesty ( poviedka )

streda, 15. marca 2017

   


  Poznali sa od detstva. Ako to už býva obidve postupne dospievali a menili sa. V živote to tak chodí a ich spoločná cesta sa rozdelila na dve úplne rozdielne.
     Jedna sa rozhodla ísť cestou sebapoznávania. Začala študovať, zisťovať čo ju v živote naozaj baví, kým je a kým sa chce stať. Spoznávala nových ľudí, ktorí mali rovnaké záujmy ako ona. Začala sa meniť na cieľavedomú mladú ženu.
     Druhá sa rozhodla pretĺkať životom na vlastnú päsť. Vykašlala sa na školu a začala pracovať. Väčšinou to bola taká práca o ktorej vedela, že v nej veľkú kariéru nevybuduje. Ani jej neprinášala radosť. Bola to nutnosť, aby prežila. Ľudia, ktorí jej vošli do cesty boli podobní ako ona. Vybrali si možnosť pretĺkania sa životom. Nechcelo sa im bojovať. Radšej sa na všetko sťažovali namiesto toho, aby niečo zmenili. Začala sa meniť na stratenú životom zničenú mladú ženu.
     Hovorieva sa – vrana k vrane sadá, rovní rovného si hľadá alebo si tým s kým sa stretávaš. A takto to bolo aj v prípade dvoch kedysi veľmi blízkych kamarátok. Osud je veľmi veľký čarodejník. Zariadil aby sa Cieľavedomosť a Stratenosť v živote ešte pár krát stretli. Nie na dlho. Iba na pár hodín.
 Tých pár hodín v ich životoch, ktoré opäť trávili spolu im  nedovolili zabudnúť na roky prežité spolu.
Boli to také tie klišé stretnutie na štýl – ahoj ako sa máš? – ahoj ako žiješ? – ahoj ako sa má tvoj pes? – čo škola? – čo práca? Atď. 




Bezvýznamné otázky
Prázdne odpovede.
     Na ich posledné stretnutie ale jedna z nich nikdy nezabudne. Vonku bolo dusno. Nadýchli ste sa ale mali ste pocit, že sa dusíte. Že nedýchate bežnú zmes vzduchu, ktorú potrebujete ale len oxid uhličitý, kde je minimum kyslíka.
Vonku bolo aj ticho.
 A pokoj.
Napriek tomu, že bola piatková noc – nič sa nedialo. 
„Ticho pred búrkou,“ pomyslela si Cieľavedomosť, keď si v zrkadle upravovala make-up. Nemaľovala sa veľmi. Iba príležitostne a dnes bola príležitosť. Jej kedysi najlepšia kamarátka organizovala narodeninovú oslavu. Vedela, že pozvánku, ktorú dostala bola iba zdvorilostného charakteru. Pôvodne tam ani ísť nechcela. Niečo jej však šepkalo, že tam musí ísť. Cítila nepochopiteľné nutkanie. Musí sa tam ukázať. Nevedela vysvetliť prečo ale jednoducho vedela, že musí.
     Vystúpila z taxíka na mieste, ktoré poznala od detstva. Ako sa tak obzerala okolo pocítila v ústach chuť cukrovej vaty. Na cukrovej vate vyrastala.
Samozrejme, že potom mala mierne problémy s nadváhou ale po puberte sa tento problém vyriešil sám. Utrela si pot z čela a vybrala sa k starému škaredému paneláku.
Vzduch bol naozaj ťažší ako obvykle.
     Stratenosť sa veľmi nepotešila, keď si všimla svoju dávnu priateľku vo dverách. Pohľady sa im stretli a sotva zo seba dostala priateľský úsmev. Iba sa na dávnu priateľku uškrnula ako keby zjedla citrón a napriek tomu sa pokúšala o úsmev.
Vzduch sa prestal hýbať.
Stratenosť pocítila žiarlivosť, keď si obzerala šaty, ktoré mala na sebe jej stará známa. Vyzerala ako keby si odskočila z filmovej premiéry. Ona mala na sebe obyčajné rifľové šortky a biele tielko, ktoré malo pod pazuchami zažltnuté fľaky.
„Nečakala som, že prídeš,“ povedala kamarátke zdvorilo.
„Máš predsa narodeniny,“ usmiala sa a podala jej fľašku vína. Stratenosť si víno pobavene obzrela.
Víno ???
To už ani nepovažuje za alkohol.
„Ďakujem. Cením si tvoju prítomnosť. Dúfam, že sa zabavíš,“ povedala Stratenosť so silným ironickým podtónom.
     Party sa rozbehla. O pár hodín neskôr sa už začala mierne zvrhávať.  Väčšina „hostí“ bola buď v nálade alebo opitá. Aj Cieľavedomosť bola opitá ale iba do nálady. Na party stretla ďalšiu osobu z minulosti a bola prekvapená koľko si toho majú povedať. Očkom občas skontrolovala Stratenosť. Vyzerala, že sa zabáva. Oči mala krvavo červené, vlasy strapaté a na bielom tielku mala obrovský červený fľak. Pravdepodobne od vína. Cieľavedomosť pokrútila hlavou a venovala svoju pozornosť staronovej kamarátke. V kútiku srdca dúfala, že sa ešte stretnú.

    Asi o hodinku neskôr potrebovala Cieľavedomosť odísť. Rozhodla sa ísť na toaletu. V kúpeľni sa svietilo a dvere boli pootvorené. Zvláštne. Opatrne nakukla dnu a na dlážke videla bielu ruku.  
     Otvorila dvere a  nevedela sa nadýchnuť. Odrazu sa všetko odohralo veľmi rýchlo a pomaly zároveň. Počula samú seba ako kričí o pomoc. Ako z jej úst vychádzajú slová ako zavolajte satniku, potrebuje pomoc!
Jej priateľka sa nehýbala.
Rýchlo dýchala a okolo úst mala penu.
Sadla si k nej a položila si jej hlavu na kolená. Stratenosť mierne pootvorila oči.
„Ty?“ povedala a usmiala sa. Bol to krásny úprimný úsmev. A toto boli to jej posledné slová. Cieľavedomosť plakala nad telom mŕtvej priateľky. Nebolo jej už pomoci.
     O dva týždne neskôr bola Cieľavedomosť schopná vyjsť z domu. O dva mesiace sa už aj usmiala a začala žiť ďalej.
Ale predstava, že jej dávna priateľka už nežije ju mučila. Nebola si však istá či je to kvôli tomu, že jej nestihla pomôcť alebo kvôli tomu, že v podstate priateľka, ktorú v nej mala bola mŕtva už dávno. Od tej udalosti neprešiel deň, kedy by si na ňu nespomenula. Často krát si premietala tie okamihy, keď sa spolu smiali, keď chodili nakupovať, keď riešili či sa páčia chlapcom, ktorí sa páčili im, keď si posielali lístočky a tak ďalej. Spomenula si, že jej priateľka mala obrovský potenciál.
Bola krajšia ako ona, vedela krásne maľovať, spievať a tancovať.
Bola talentovaná.
Prečo sa rozhodla ísť po životnej ceste, ktorá ju pripravila o život?
Pretože jej chýbala vytrvalosť? Pretože opovrhovala samou sebou? Pretože si neverila?
Odpovedí sa už nedočká.
Cieľavedomosť si začala uvedomovať, že sme si tvorcami vlastného šťastia.
Jej stratená priateľka mala šancu mať iný život.
Vybrala si sama.
Otázka čo by bolo keby však stále visí v ťažkom vzduchu.
Rovnako ako vôňa cukrovej vaty.



Majte sa krásne

fashionparadis@gmail.com

1 komentár

  1. Nie vzdy neist na vysoku a vybrat sa cestou prace po strednej znamena nestastie. Ale asi chapem co si chcela povedat. :) Je to kazdeho rozhodnutie, co ho spravi stastnym a kto su ludia, ktorych sa chce drzat. Treba sa drzat takych, aki chceme byt my sami. Nie nadarmo sa hovori, ze si priemerom 5 najblizsich ludi.

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.