o tom čo je najcennejšie

nedeľa, 25. júna 2017



Keď človek príde o niečo na čom mu veľmi záležalo o niečo čo nikdy nechcel stratiť a nakoniec to predsa len stratí ocitne sa v tmavej diere. Bolí ho to a tá bolesť nemá konca. Potom prichádza obdobie v ktorom má dotyčná osoba pocit, že život nemá zmysel. Pozostatky zdravého rozumu hovoria, že toto obdobie je iba dočasné - prejde to. Prítomnosť je však príliš bolestivá na to, aby sme rozmýšľali nad tým, že toto zlé obdobie nie je nekonečné. 

Pre každého je to najcennejšie v živote niečo iné.
Niekto považuje za cennosť svoje bohatstvo.
Iný svoje auto.
Ďalší nedá dopustiť na šperky, ktoré sa dedia z generácie na generáciu.
Občas to môže byť aj obyčajná pieseň ku ktorej sa vám viažu neobyčajné spomienky. 

Niekedy sa však stane, že vám do života vstúpi láska a odrazu sa rebríček vašich hodnôt zmení.
Desí vás to, pretože nejaká cudzia osoba sa objaví vo vašom živote a vy máte iný pohľad na svet. 

Odrazu máte pocit, že ste úplne niekto iný ale nikdy ste necítili vo svojej koži tak dobre ako práve teraz.

Život je však jedna obrovská sinusoida a nie je možné, aby ste boli stále hore. A nie všetci ľudia s vami ostanú. Odchádzajú a prichádzajú.
Keď odíde osoba, ktorú ľúbite, príde moment v ktorom si uvedomíte, že ste stratili to najcennejšie vo vašom živote.

Tento článok píšem pre dievčatá, ktoré mi napísali mail. Bolo ich viac a všetky riešili ten istý problém. Odpísala som každej osobitne, ale chcem, aby si toto prečítali aj moje ostatné čitateľky. 

Nebudem vám klamať. Nie som až tak silná a keď prídem o človeka ku ktorému mám citové puto trpím.  Je jedno či je to môj priateľ alebo kamarátka.
Nehanbím sa zato, pretože to jednoducho patrí k mojej povahe. Som citlivá osoba medzi sebeckými a povrchnými ľuďmi. ( samozrejme nie som jediná na svete )

Jednoducho to bude bolieť a netreba sa tomu brániť.
Jediná vec, ktorá mi pomáha túto bolesť ako tak pretrpieť je to, že viem, že ak dvaja ľudia majú byť spolu - tak budú.

A tým som si 100% istá, pretože sa mi to stalo a stalo sa mi to viac ako jeden krát. Človek, bez ktorého som si pred troma rokmi nevedela predstaviť môj život do neho už dávno nepatrí. A som za to vďačná, pretože bez toho by som nemala v živote ľudí, ktorí do neho určite patria.
A sú so mnou napriek tomu aká dokážem byť neznesiteľná.

Vtedy som si to však neuvedomovala.
Nuž zhrniem to - všetko zlé je na niečo dobré a netreba zabúdať na to, že nikto v našom živote nie je náhodne a keď v ňom niekto má byť tak v ňom bude.
Nebojujte s tým.
Nedržte nikoho pri vás na silu. 
Nechajte veci plynúť a jedného dňa pochopíte otázku, ktorá vám teraz svieti v hlave.
Otázku - prečo sa to stalo.


fashionparadis@gmail.com




5 komentárov

  1. Tak tento článok bol taký akoby si mi každým jedným riadkom čítala myšlienky. Tiež sa často zamýšlam, prečo sa niečo stalo alebo nestalo a nakoniec o pár mesiacov pochopím, prečo to tak bolo a že to bola v danom okamihu tá najsprávnejšia vec. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. je mi ľúto, že prežívaš bolesť, ale aj to patrí k životu a sme tak svojím spôsobom predsa len silnejší... ja som prednedávnom tiež niekoho stratila, ale už navždy a tiež to pekelne bolí... inokedy sa zase cítim prázdna a neviem, čo je horšie... každopádne držím nám obom palce :)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. neprežívam momentalne to bolo iba také zamyslenie späť v každom pripade dufam, že ti bude čoskoro lepšie :)

      Odstrániť
  3. Máš pravdu, úplne s tebou súhlasím.. v mojom živote sa momentálne odohrávajú zvláštne veci a už to nechávam len tak voľne plynúť.. určite má všetko svoj dôvod :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krásne napísané a všetko uplna pravda. Veľmi príjemne sa čítajú tie riadky. Skvelé!

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.