Jún

streda, 5. júla 2017


Pamätáte si kde sme skončili v máji? No predsa v Tatrách! A presne tam začína aj tento mesiac.  
Jún bol krásny mesiac, napriek tomu, že som musela stále riešiť nejaký problém. Najskôr to bol problém so spoločnosťou pelikán, kde som sa nevedela dostať k peniazom za nimi zrušení pobyt.
Potom som riešila pracovné a školské povinnosti. 

Nakoniec som všetko zvládla a v júni som si uvedomila jednu vec. Stretla som sa s človekom, ktorý je v mojom živote už veľmi dlho. Ja osobne si neviem predstaviť akoby vyzeral môj život, kebyže toho človeka nemám.
Naozaj sa poznáme dalo by sa povedať od malička.

Naše stretnutie po dlhej dobe bolo zvláštne. Najskôr mi pripadalo rozpačité. Nič nehovoriace pohľady, sem tam trápne ticho.  Našťastie po chvíli to nejako opadlo a ja som mala pocit, že sme presne tak kde sme skončili.
Samozrejme, ľudia sa menia a tak isto sa zmenil aj tento človek. Na tom by nebolo nič zlé, nezvyčajné. Nič čo by stálo za to, aby som o tom písala.

Jediné čo ma zarazilo bola veta, - mne, keď sa niekto dlho neozve, zabudnem na neho

Táto veta ma tak mierne rozhodila ale nemala som potrebu to rozoberať.
Zamyslela som sa nad tým a neviem ako je to možné.
Nerozumiem tomu.
Ja nie som schopná zabudnúť na ľudí, ktorí mojím životom iba prešli.
Nuž koľko ľudí, toľko chuti. 

V júni som bola spokojná.
Absolvovala som prvý výlet so svojim priateľom, ukončila druhý ročník na vysokej škole, prečítala pár dobrých kníh, zjedla tony hrachu, dostala novú brigádu a tak ďalej.
Napriek tomu, že som mala problémov vyše hlavy mala som okolo seba ľudí, ktorí mi dávajú veľa.  A vďaka tomu som napriek starostiam cítila ozajstné šťastie.




fashionparadis@gmail.com

Zverejnenie komentára

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.