Krv a rodina #1

sobota, 5. augusta 2017


 
Krv nie je voda.
Krv je nad všetko a nad všetkých.
Nič nie je dôležitejšie ako rodina.
Rodina je nadovšetko a rodina je prvoradá.
Si z mojej krvi! Viem čo je pre teba najlepšie.
Všetci ľudia v živote ťa opustia ale rodina nie. Rodina tu bude vždy pre teba.
Možno ma veľa ľudí odsúdi a povie mi, že som nevďačná osoba ale ja tieto vety vnímam ako hlúposti.
Sú to iba prázdne slová, ktoré tvoria vetu.

Prečo? Pretože krv a rodina sú dve rozdielne veci, ktoré spolu súvisia ale nemusia. 

Aby som to uviedla na správnu mieru pochádzam z rodiny, ktorá má od americkej idylky veľmi ďaleko. Moju najbližšiu rodinu tvorí mama a otec.
A tento článok bude o mojom otcovi. 


Môj otec mi odjakživa dal všetko čo mi na očiach videl. Nikdy ma však nerozmaznal. Vždy som si to čo som chcela musela zaslúžiť. Dostala som to za niečo.
Keď som mala nejaký problém on bol ten na ktorého som sa obrátila.
Keď som niečo vyviedla utekala som za ním. 
Môj vzťah s mojím otcom je typický vzťah dcéry alá tatinkovej princezničky.  Má to však jeden malý háčik.




Môj otec nie je môj biologický otec ale to nemení nič na tom, že titul Veronikin otec patrí iba jemu. 

Zoznámil sa s mojou mamou, keď som bola ešte malá, takže som nemala problém zvyknúť si na jeho prítomnosť v mojom živote a vnímať ho ako svojho otca.
Bohužiaľ, niektoré deti tomu nerozumeli a veľakrát keď sa dozvedeli, že nie je môj biologický otec počúvala som neprajné vety - on je pre teba cudzí, on nie je tvoj otec a podobne. Pre malé dievča sa tieto vety plné nenávisti počúvali naozaj ťažko. Nerozumela som prečo mi okolie hovorí, že on nie je môj otec a že má nemá rád tak veľmi ako ich ocko.


Mali pravdu. Naozaj ma nemal rád tak ako ich mal rád ich ocko.
Môj nevlastný otec ma totižto mal rád oveľa viac.
Možno to bolo aj tým, že nikdy nemal svoje vlastné deti.
Jedno viem však určite. Ja som sa stala jeho vlastným dieťaťom. 


Občas ma rozčuľuje primitívna otázka - aké je to mať nevlastného otca? Dotyčnej osobe, ktorá vypustí otázku z úst mám chuť vchrstnúť vodu do tváre. Ja sa ich tiež nepýtam aké je to mať biologického otca, pretože odpoveď je rovnaká. 




Splodiť dieťa nie je žiadna veda, pokiaľ v tom nie sú žiadne zdravotné ťažkosti. Oveľa ťažie je prijatie faktu, že dieťa je záväzok na celý váš život.
Samozrejme, môžete sa dieťaťa vzdať ale to z vás nerobí rodiča.
Rodič nie je ten človek, ktorý predá ďalej svoj genetický materiál.
Rodič je ten, ktorý pri vás stojí.
Ten, ktorý vás pozná ako vlastnú dlaň.
Ten, ktorý vás vedie po vašej životnej ceste a vychováva.




Niekedy sa stane, že vaša pokrvná rodina je viac na obtiaž a podkopáva vám nohy vždy keď sa dá. 
Preto je pre mňa krv, niečo čo v mojom živote nehrá žiadnu úlohu.




Ale o tom vám napíšem v pokračovaní...
 


fashionparadis@gmail.com

3 komentáre

  1. úplná pravda, velmi pekne si to napisala, ja tiez neznasam ked sa ma niekto spyta, ake to je nemat otca.... proste na to sa neda ani odpovedat...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásne slová, máš pravdu, ľudí, ktorí tomu nerozumejú si netreba všímať. :)

    Rebelliouslily

    OdpovedaťOdstrániť
  3. To krásný článek, na mě se můj vlastní otec vykašlal a teď se mnou už vůbec nekomunikuje. Zvykla jsem si bez něj žít. Mám nevlastního otce, ale nemám s ním tak skvěý vztah, jo sneseme se. Jsem ale hrozně šťastná, že mám skvělou mamku, babičky a měla jsem úžasného dědu ♥ Jim všem vděčím za to, jaký člověk jsem :)
    Petra | www.mygoldenmind.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.