Prečo som sa bála milovať ? #1

piatok, 8. septembra 2017

 
Nemám rada zmeny ale napriek tomu si o sebe myslím, že som celkom prispôsobivý človek.

Ak do môjho života príde zmena vyrovnávam sa s ňou dlho ale po čase ju akceptujem. Veď čo iné mi ostáva, že áno?

V živote má každý svôj stereotyp. A myslím si, že je to tak aj v láske. Niekto potrebuje ku svojmu šťastiu vzťah, iný chce byť radšej sám, niekomu stačí iba láska fyzická a podobne.

Ja osobne som šťastnejšia, keď mám niekoho po boku. Napriek tomu som sa však bála zamilovať.

Vo svojom živote som nemala veľa vzťahov. Úprimne, som za to vďačná. O nič som neprišla a som spokojná, tak ako to je. V mojom prvom vzťahu som však mala jeden problém, ktorý som si neuvedomovala. Uvedomila som si to až po dvoch rokoch. Keď som nabrala iné životné skúsenosti a dostala som sa na životnú cestu, kde som si seba predstaviť nevedela.

Môj prvý vzťah bol pekný. Niečo mu však chýbalo. Necítila som z neho takú tú povestnú iskru. Veľakrát som sa cítila ako po desať ročnom manželstve ale nepovažovala som to za chybné. Myslela som si, že to tak má byť. Okrem toho som bola veľmi mladá a nemala som ani poňatia čo to znamená mať vzťah. Jednoducho sme obaja improvizovali.
Mysleli sme si, že ide o život aj keď nešlo o nič.




Svojho bývalého priateľa som mala rada ale nikdy som necítila pravú partnerskú lásku. Moja láska bola skôr kamarátska a bola som nesmierne vďačná, že môžem čas tráviť s niekym ako on. Nebolo to voči nemu fér. Priznávam to. Je mi to aj ľúto ale vtedy som si to neuvedomovala. Myslela som si, že všetko je v poriadku. Nemala som žiadnu skúsenosť so mužmi, takže som si myslela, že toto je ono. 
Že takto vyzerá láska.

Časom som si všimla, že v našom vzťahu nie som tak zraniteľná ako on. Počula som o tom, že v každom vzťahu jeden ľúbi viac ako ten druhý. Cítila som sa dobre, pretože som si myslela, že mi nemôže ublížiť.

Myslím, že z tohto čo som vám tu napísala je jasné, že takáto “láska” nevydržala dlho, že áno?
Po viac ako dvoch rokoch sme sa rozišli a ja som zažila bolesť, ktorú som ešte nikdy necítila. Ako dievča, ktoré nikdy nemuselo oplakávať stratu niekoho blizkého bola toto veľká rana. Myslela som si, že zomriem ale časom bolesť zmizla a ja som si uvedomila, že som neplakala nad stratenou láskou ale nad samou sebou.
Nevedela som čo so životom, pretože všetok čas som trávila s ním.

Potom som sa začala venovať novým veciam a uvedomila som si, že moje srdce má už nebolí. Vtedy som si uvedomila, že som si zmýlila lásku priateľskú s tou pravou medzi mužom a ženou. 


Napriek týmto veciam som sa rozhodla, že sa nikdy nechcem zamilovať. Keď ma tak veľmi bolela strata človeka, ktorého som ani neľúbila ako by som asi prežila stratu milovanej osoby? Nechcela som ostať sama do konca života ale chcela som byť vo vzťahu tá, ktorá ľúbi menej.

Život si však pre mňa pripravil niečo úplne iné…Spoznala som človeka do ktorého som sa zamilovala napriek tomu, že som si nikdy nemyslela, že sa môžem zamilovať. 



Pokračovanie nabudúce.... 


fashionparadis@gmail.com

2 komentáre

  1. Pokračování by mohlo být brzo! :) Vypadá to zajímavě.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moc pěkně napsané!
    Náš blog: https://svetocimablondynyazrzky.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.