taký bol rok 2017

nedeľa 31. decembra 2017






Dlho som premýšľala či pridám toto zhrnutie. Ale mám pocit,že na mojom blogu je to už taká menšia tradícia a nebudem ju porušovať.
Ak by ste si chceli prečítať zhrnutia za rok 2015 a 2016 nech sa páči ale za obsah už neručím.

Ako som tak očkom prebehla post za rok 2015 musela som pousmiať. V článku som spomínala, že som ku koncu roka urobila jednu hlúposť.
Vtedy som ešte ani len netušila, že tá hlúposť mi bude ovplyvňovať život následujúce dva roky.




ZIMA

Rok 2017 začal optimisticky. Bola som naozaj šťastná až prešťastná! S otcom som prvýkrát navštívila Tatry aj keď iba na pár dni ale predsa len. Odvtedy sme sa tam vracali pravidelne.
Vo februári sa môj život tak trochu otočil a začala som prežívať ťažšie životné obdobie. Napriek tomu, že som bola vo vnútri neuveriteľne smutná stále som mala pri sebe ľudí, ktorí mi pomohli toto zlé životné obdobie prekonať.

Poznáte to. Smejete sa cez slzy a plačete cez úsmev. Pýtate sa prečo vy ale veríte, že to prejde. Strávila som veľa večerov v kaviarni s priateľmi len preto, lebo samota ma ničila. Nechcela som byť sama. Bála som sa byť sama. Našťastie som bola poučená z predošlého roku a neurobila som nič čo by som ľutovala ako vtedy. Nestratila som samú seba. Namiesto toho som sa začala venovať iným veciam. Kúpila som si škrečka, chcela som sa učiť maľovať vodovými farbami, čo mi do dnes mimochodom nejde...

A hlavne som čakala.

Čakala som na ten deň, kedy toto zlé obdobie prejde.

A prešlo...

 







JAR

So zimou odišlo aj moje zlé obdobie. S kvitnúcimi stromami okolo mňa som kvitla aj ja. Môj úsmev sa z hraného úsmevu postupne začal meniť na úprimný.
Február som vyznamenala na najhnusnejší mesiac v roku 2017.
(To som ešte nevedela čo má čaká v decembri ale o tom neskôr.)

Jarné obdobie bolo pre mňa jedno z tých najlepších v roku. Opäť som navštívila Tatry a mala oveľa viac voľného času ako teraz. Chodila som na rôzne knižné besedy a vďaka tomu som čítala aj oveľa viac kníh.

Ukončila som druhý ročník na výške a potom som sa začala aktívnejšie venovať blogu.











LETO

Leto som mala naozaj krásne. Nemôžem sa sťažovať na nič. Mala som všetkého dostatok. Hlavne som mala lásku, ktorú ku svojmu šťastiu nutne potrebujem. A mala som jej veľa.

S priateľom sme boli na dvoch výletoch, ktoré dopadli prekvapivo dobre. Kvôli našim povahám som mala menšie obavy ale našťastie sa rozplynuli.
Samozrejme nie hneď.

Keď sme sa vybrali na náš prvý výlet v živote, na pumpe sme zistili, že máme defekt. Nepoužiteľná bola aj rezervná pneumatika. Ja som už samozrejme začala rozmýšľať, či to nie je znamenie, aby sme nikam nešli.
Našťastie nebolo.
Mám na ten výlet len dobré spomienky.

Leto sa nieslo v duchu príjemných večerov na záhrade s priateľmi, vínom a s dobrým jedlom. Koncom mesiaca som dostala aj novú pracovnú príležitosť za ktorú som veľmi vďačná do dnes.


















JESEŇ

Jeseň bola zložitá. So zlým počasím prišli mraky aj do môjho vysmiateho života, ktorý bol doteraz plný radosti, lásky a smiechu.

S mojím priateľom sme nečakane začali bývať spolu. Ani jeden sme na to neboli pripravení a preto to dopadlo ako to dopadlo. Nebolo to príliš pekné obdobie ale bolo poučné.
Prežila som tie najkrajšie 23 narodeniny a nastúpila do novej práce. V tom období som si ešte myslela, že všetko je zlé je za mnou.
Mali sme menšie prehánky ale nie je to nič čo by napáchalo neopraviteľné škody. Verila som, že to čo máme medzi sebou je pevnejšie ako kedykoľvek predtým.

V tom však prišiel hurikán.

 Môj život sa začal meniť a ja som strácala kontrolu.
Odrazu sa začali hromadiť problémy a ja som vedela, že príde niečo zlé. Cítila som to a bránila som sa tomu. Myslela som si, že mám vybudované pevné základy ale tak naivne som sa mýlila.


Nevedela som byť šťastná a trápila som sa kvôli strachu z budúcnosti.
Ak je vo vzduchu niečo zlé, cítim to skôr ako sa to stane.

Možno som si tým strachom tú zlú budúcnosť privolala, ktovie.
Ale teraz už viem, že to nebola len moja chyba.
Prišiel jeden problém a všetko čo sa budovalo rok skončilo v troskách.
A potom sa ochladilo úplne.










A opäť ZIMA

Vždy som verila, že jedno malé rozhodnutie v živote, ktoré si ani nepremyslíte vám môže v živote úplne zmeniť smer.
Možno, kebyže sa to v to osudné ráno nezobudím podráždená a nevybijem si zlosť na človeku, ktorého milujem dopadlo by to inak.
To už dnes nezistím.
Jediné čo viem je to, že v to ráno som sa nezobudila v dobrej nálade a stalo sa to čo sa malo stať.
Po pravde.
Už sa dostávame k časti, prečo som sa celý december neozvala.

Dávala som dokopy samú seba.
Stratila som na istý čas človeka, ktorého som stratiť nechcela. Vlastne som si nemyslela, že ho môžem ešte niekedy stratiť.
Pretože som naivná.
Jednoducho to je vec, ktorú na sebe nezmením a zmierila som sa s tým.

Ostali mi iba trosky, ktoré mi pripomínali náš spoločný život.
Urážky, klamstvá, šťastné spomienky, drobnosti na ktoré pohľad bolel.
V tomto období som vyžarovala neuveriteľne veľkú negatívnu energiu, rozprávala som veci, ktoré som nemyslela vážne len, aby som ventilovala vlastnú bolesť.
Odrazu som bojovala proti človeku, ktorého som ľúbila a on bojoval proti mne. Istým spôsobom sme obaja tušili, že je to nesprávne ale obaja sme to robili.

Vedela som, že je čas usporiadať si život. Aj som si ho usporiadala.
Uvedomila som si čo v živote chcem a čo nechcem. Na plno som sa začala venovať práci a mala som naozaj málo voľného času.
Moja vyššie spomínaná hlúposť z roku 2015 urobila to isté a sme tam kde vždy.
Spolu.

Jediné čo ma mrzí je to, že kvôli našej hlúposti trpelo pár nevinných ľudí.
Každá vojna si však vyžaduje obete.
Bohužiaľ.
Ľudia sa stretávajú a rozchádzajú. Ja sa riadim tým, že ak človek do vášho života patrí, vráti sa.
Verím, že čo sa má stať to sa stane a aj táto skúsenosť sa mala stať.
Môžem iba dúfať, že sa z toho poučíme a že podobný hurikán už nepríde aj keď riziko je veľké ako som spomínala som ochotná do toho ísť.





Tento rok mi dal veľmi veľa.
Dostala som dobré aj zlé skúsenosti.

Úprimne, som vďačná za každú jednu sekundu tohto roka.
Som vďačná za každú slzu, hádku, krik, bolesť, stratu.

Dovolím si tvrdiť, že tento rok som psychicky dospela a spoznala samú seba viac ako kedykoľvek predtým. Aj keď to navonok nie je vidieť. Viem presne, ktorých ľudí si chcem nechať po svojom boku a ktorých nie.


Momentálne som ochotná uzatvoriť celý rok 2017 a ísť ďalej.
Samozrejme, na minulosť sa zabudnúť nedá.
Skôr, či neskôr každého doženú jeho vlastné rozhodnutia.

Ale aj o tom je život.


A Vám všetkým prajem Šťastný Nový rok a ďakujem Vám za to, že ste tu so mnou.




Nezabudnite ma sledovať na socialných sieťach

FACEBOOK - pre všetky informácie ohľadom blogu
INSTAGRAM - pre všetky informácie ohľadom blogu a kúsok z môjho osobného života
Ak máš nejaké otázky nehanbi sa a napíš mi mail
fashionparadis@gmail.com

4 komentáre

  1. Veľmi pekne napisane :) je zaujimave si to precitat cele toto zhrnutie toho co sme prezili, aj ked sme to niektori prezivali cele s tebou aj to pekne aj to zle :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tvoj blog vidím prvýkrát s po všetkých tých zhrnutiach, ktoré som si dnes prečítala je to tvoje najkrajšie, najzaujímavejšie a najpútavejšie. Cítila som sa ako keby čítam nejaký román. (Haha) Váže veľmi pekné!!
     xxAlexandra MS ALWAYS LATE

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti krásne ani nevieš ako ma tvoj komentár potešil :)

      Odstrániť

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.