Z HLAVY ZAKOMPLEXOVANÉHO ČLOVEKA

štvrtok 24. mája 2018



Miestami mám pocit, že svet v ktorom ľudia držia pri sebe je obraz, ktorý vymyslel filmový priemysel. Že svet v ktorom si ľudia pomáhajú a sú si oporou už viac menej neexistuje a v dnešnej dobe každý kope za vlastný tím. 

Na jednej strane si myslím, že je to správne. Viete. Žijeme v dobe kedy sa jednoducho musíme spoľahnúť na seba a nič nie je zadarmo. Ale na druhej strane stále tu pre nás bude naša rodina a priatelia. 

Priatelia sú ľudia, ktorých si ja starostlivo vyberám a nepustím si do svojej intímnej zóny len tak hocikoho. Napriek tomu som priateľský človek ale tých vyvolených, čo ma naozaj poznajú je iba pár. Preto k nim mám niekedy až príliš starostlivý prístup a nedokážem sa pozerať, keď ich niekto zneužíva.



Predstavte si osobu. Nebudeme definovať pohlavie tejto osoby nazveme si ju pracovne ako O3

O3 je človek, ktorý celý život nič poriadne nerobil. Jeho životné poslanie objavil v tom, že využíval druhých. Samozrejme, tí rozumní od neho utekali kade ľahšie hneď potom ako ho prekukli, pretože O3 svoje okolie naozaj extrémne využíval. Ostal mu už iba jeden jediný človek, ktorého mohol bezodne vysávať. 

No aj tomu jednému jedinému človeku došla časom trpezlivosť a odstavil ho. Viete ľudia sa schádzajú a rozchádzajú. Ak nás opustia ľudia, ktorých milujeme je to bolestivé to uznávam ale väčšinou ich necháme ísť, pretože nám na nich stále záleží a chceme, aby sa mali dobre. Samozrejme my cítime bolesť a sme ukrivdení ale vieme, že to časom prejde.


No O3 taký nie je. O3 sa cítil ohrozene. Ak sa človek, ktorý ako jediný vie znášať jeho využívanie  snaží od neho odpútať, začne sa peklo na zemi. O3 sa rozhodne jednať tým najviac primitívnym spôsobom aký existuje. Urážaním a obviňovaním. Nepozrie sa na seba v zrkadle, aby sa spýtal, prečo sa to deje. On sa rozhodne, že z toho obviní všetkých okrem seba. 

Nie je normálne ak  človek uráža svojich blízkych len preto lebo nechcú robiť to čo im prikážu. Nikto nikdy nemôže nikoho nútiť, aby sa správal tak ako to chceme my. Samozrejme v každom vzťahu treba robiť kompromisy a tak ďalej ale spustiť psychický nátlak a urážky na osobu, ktorú sme pred nedávnom nazývali najlepší kamarát, len preto lebo si nevieme priznať vlastnú chybu?

Je to smiešne a smutné zároveň. 
Je to prejav nezrelosti a detinskosti. 
Istým spôsobom aj rozmaznanosti a napriek tomu, že takýto človek vypúšťa zo svojich úst iba jed, mňa to necháva chladnou a cítim iba ľútosť.
Pretože tento človek svoje šťastie nenájde tak jednoducho. 

------

FACEBOOK - pre všetky informácie ohľadom blogu

INSTAGRAM - pre všetky informácie ohľadom blogu a kúsok z môjho osobného života

  Ak máš nejaké otázky nehanbi sa a napíš mi mail 

fashionparadis@gmail.com

 


1 komentár

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.