MÁJ 5/12, JÚN 6/12

Nie som si veľmi istá kedy sa to stalo ale odrazu prišiel v mojom živote nečakaný zlom. Skúsim vám to lepšie vysvetliť. Predstavte si, že sa dlhodobo o niečo snažíte a potom to dosiahnete. Báli ste sa, že to nepôjde. Prepadávali panike, že nie ste dosť dobrý ale nakoniec to zvládnete. Dostanete sa jednoducho do body kedy je to zlé za vami a vy ste to dokázali.

Odrazu máte pred sebou neuveriteľne veľa možností a času. Cítite chvíľkovú slobodu a hlavne počujete ostrý náraz.
To je ten kameň čo vám padol zo srdca.

Tak nejako som sa cítila po svojich štátniciach. Promócie tomu celému dali oficiálny význam. Je to za nami. Zvládli sme to. Som rada za vysokú školu. Vďaka nej sa do môjho života dostali úžasní ľudia. Verím, že som tam našla priateľov na celý život bez ktorých si už vlastne nedokážem svoj život predstaviť, pretože sú ich súčasťou.

Aký bol teda vlastne môj máj a jún????

Spojila som tieto dva mesiace do jedného hlavne z jedného dôvodu. Boli to IDENTICKÉ dva mesiace môjho života.

Som naozaj rada a vďačná za to, že pri mne v tomto čase stál jeden človek, ktorý mi veľmi pomohol. Nechcem to tu rozvádzať do detailov ale som za tú bytosť v mojom živote naozaj veľmi šťastná pretože bez nej by som asi tieto dva mesiace psychicky nedokázala prežiť.

V každom prípade po štátniciach sa všetko začala upokojovať. Mohla som odložiť obrovský šanon poznámok a venovať sa samej seba. Voľný čas, ktorý som odrazu mala ma vystrašil a nevedela som ho naplno využiť.Tento pocit však netrval dlho.