POCIT PRÁZDNÉHO BYTU

piatok 12. októbra 2018

( nie toto nie je článok o tom ako dieťa vyletí z hniezda )





Ten pocit je pre ňu ťažko opísateľný.

Cíti sa v poriadku. Všetko plynie ako má. Je v práci. Vtipkuje s kolegami. Po práci sa vyberie na kávu s kamarátmi. Preberie, čo majú nové. Pochváli sa s tým čo má nové ona a dopraje si zákusok. Veď prečo nie? Život si treba osladiť. 
Usmieva sa.
A je spokojná.

To horšie ešte len príde.
Vie, že to na ňu čaká.
Nemá sa tomu ako vyhnúť.
Príde to...



Keď sa ocitne doma.
Kde ju nikto nečaká.
Iba pár prázdnych stien.

A mučivé ticho.
Počuje ako sa susedove deti hrajú. Z ďalšieho bytu začuje ženský hlas, ktorý volá ostatných členov k jedlu. Nad ňou zas začuje ostré slová partnerskej hádky. Už teraz ráta s tým, že v noci bude počuť ich udobrovanie.

Nič nie je ideálne. Ale aspoň počuje nejaký život. U nej v byte je to mŕtve.

Preruší to ticho tým, že zapne televíziu a poberá sa do kuchyne, kde si pripraví nejaký šalát a presviedča samú seba, že jej chutí. Nie je už najmladšia, takže nemôže jesť ako kedysi a to je iba ďalšia vec, čo ju v živote deptá. Nevie sa sústrediť na program v televízií. Oči ju pália a ona plače aj keď vie, že nemá dôvod.

Plače pre niečo čo neexistuje. Nevie to zastaviť jednoducho plače a topí sa vo vlastnom pocite neistoty. Málokto ju chápe. Nikto nevie pochopiť, prečo býva smutná. Má celkom fajn život ale jej duša sa cíti pošpinenie. Krivda minulosti, veľa pádov, to všetko sa na nej odrazilo. A tak plače a cíti ako sa nakopené emócie uvoľňujú.

Nakoniec vypína televízor a nepočuť nič iné len jej plač. Pretože v byte nie je nikto iný okrem nej. Iba ticho a v tom tichu nárek.

Vie, že ráno vstane a všetko bude v poriadku.
Pretože plačom sa očisťuje a zbavuje sa toho zlého.


Myslím, že tento príspevok potrebuje pár slov na záver.  Možno na prvý pohľad pôsobí depresívne a príliš melancholicky ale niekedy  jednoducho prežívate aj niečo takéto. Nie je na tom nič zlé.
Neznamená to, že máte zlý život.
Iba jednoducho niekedy prídu dni, kedy to potrebujete všetko vypustiť von.





fashionparadis@gmail.com

2 komentáre

  1. Moc krásný článek k zamyšlení. Je pravda, že já občas jsem ráda sama, protože jsem v podstatě pořád obklopená lidmi. A je fakt, že občas je třeba vše vypustit, taky někdy mám chuť brečet, i když nemám důvod, ale někdy je toho na člověka moc :)
    MyGoldenMind

    OdpovedaťOdstrániť
  2. I like your blog, its really dope.

    Do you want to follow each other?

    If you want, than follow me, and let me know in comments, so I can follow you back with pleasure.

    We can follow each other on Instagram @dujovicandjela, let me know in the comments so I can follow you back.



    www.bekleveer.com

    xoxo

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.