OTVORENE O TOM AKO SOM SKONČILA V NEMOCNICI

nedeľa 7. apríla 2019



Neuvedomovala som si, že som možno trochu vážnejšie chorá. Pri svojom životnom tempe som chápala, že som pociťovala únavu a stres. Fungovala som však tak dlho, že som brániace pocity svojho tela naučila ignorovať a potláčať do úzadia.


- Je to iba únava
- Málo som jedla
- Vraciam zo stresu
- Nespavosť mam z toho, že neviem vypnúť



Dnešná doba je veľmi náročná pre nás mladých ľudí ( áno zatiaľ tam stále patrím ) a ani si to neuvedomujeme. Spoločnosť na nás kladie veľa nárokov, my sa stále zdokonaľujeme, porovnávame a nikdy nie sme spokojní s tým, čo máme.


Nie som iná. Aj ja sa stále za niečím naháňam a vlastne prečo?



Koncom marca som to už prehnala. Naložila som si toho na svoje plecia veľa. Riešila som rodinno-partnerskú drámu, školu, prácu, so zajacom som utekala k veterinárovi, pretože mal menší problém až som nakoniec, keď som sa vrátila z práce okolo druhej ráno začala vracať. ( nepracujem tak dlho ale bola výnimočná situácia)


Obhájila som si to formulkou vraciam zo stresu a išla spať. Nasledujúci deň som preležala v posteli s obrovskými bolesťami celého tela a horúčkami. Ležala som tak niekoľko dní. Nič mi nezaberalo. Žiadne lieky. Mala som údajne angínu, pretože mi opuchlo hrdlo ale mňa nebolelo hrdlo.

Bolelo ma telo, bolo mi zle, nevedela som jesť ale vládala som vracať. Keďže som nič nejedla bolelo to ešte viac a ja som cítila, že strácam pevnú pôdu pod nohami. Že môj stav asi nebude iba prepracovanosť. Keď vysoké horúčky pokračovali aj na 5. deň skončila som hospitalizovaná na infekčnom. Mala som hrozne pečeňové testy, vysoké CRP a podozrenie na mononukleózu, čo sa neskôr potvrdilo.


Cítila som sa zle, pretože som absolútne nerozumela, kde som sa tým mohla nakaziť. Je dosť možné, že vírus jednoducho aktivovala moja oslabená imunita a nadmerná stresová záťaž, ktorej som sa dobrovoľne vystavovala niekoľko mesiacov. Mononukleóza je nepríjemná, ale väčšinou nie nebezpečná choroba. Mne však vírus napadol peceň a lekári boli prekvapení z hodnôt, ktoré som mala.


A odrazu sa to stane. Zistíte, že ste zastavili ale príliš neskoro na to, aby sa to dalo zvrátiť bez následkov.

Nepresilujte sa zbytočne a nepodceňujte to aký vplyv má stres na naše zdravie. Ja som vydržala naozaj veľmi dlho ale nakoniec ma to predsa len zlomilo. Vo chvíli kedy som najmenej čakala a kedy sa to samozrejme najmenej hodilo.


Môj stav sa zlepšil. Vďaka hospitalizácií. Pečeňové testy mám stále zle ale veľmi pomaly sa zlepšujú. Momentálne dodržiavam extrémne prísnu diétu a musím iba ležať. Mám povolenú školu a nemôžem sa presúvať autobusmi a nemôžem ani poriadne šoférovať. Je to náročne ale najťažšie je asi to, že mám zakázaný akýkoľvek stres.

Ako si ale môže mladý človek, ktorý sa snaží študovať, pracovať a uživiť sa dovoliť, nemať žiadny stres?





fashionparadis@gmail.com

3 komentáre

  1. Skvělej článek. Podle mě tenhle problém stresu a přetěžování se řeší hodně lidí, sama jsem kdysi řešila něco podobnýho a je fakt potřeba uvědomit si to a začít to řešit, zpomalit a být v pohodě.. tak ať jsi brzo zdravá :)
    Sarushef blog

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak 😊 je to problém doby a ďakujem pekne:)

      Odstrániť
  2. Doufám, že se co nejdřív uzdravíš:) Nad podobnýma věcma se zamýšlím pořád, společnost je strašně špatně nastavená, člověk musí něco vystudovat, aby z něj něco bylo, pracovat, aby se uživil a málokdy zůstane čas na věci, které nás opravdu baví, čas na relax a na pohodu - to si prostě obyčejný smrtelník, který nemá na účtu miliony, nemůže pořádně dovolit. Nesnáším tady ten systém... Asi je důležité si stanovit priority a prostě se naučit relaxovat a nestresovat v rámci možností i za pochodu..

    OdpovedaťOdstrániť

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.