PRCHAVÉ MOMENTY ŽIVOTA

Cítite to? 

Napriek tomu, že máme pred sebou ešte mesiac aj pol, rok sa pomaly blíži ku koncu. Jedine, čo k tomu môžem povedať je vďakabohu. 

Cítim, že potrebujem koniec tohto roka. Potrebujem nechať za sebou všetko to zlé, čo sa mi stalo, aby som mohla vykročiť vpred. Ťarcha minulosti je na mojich pleciach už príliš dlho a nový rok v dátume bude pre mňa znamenať pomyselný koniec a nový začiatok. A to som na nové začiatky nikdy neverila. Smiala som sa mojim kamarátkam, keď som im v diári našla poznámky na štýl - nový život, od dnes už len zdravo, začínam s jogou.
Jasne. Akokeby sme zo dňa na deň mohli predstierať, že sme niekto iný.

Minulosť zo seba nevymažeš.
Môžeš ju však nechať tam kde patrí. 

V minulosti. 

Tieto fotky vznikli v októbri počas jednej príjemnej prechádzky. Sú veselé a zachytili presne ten moment radosti v mojom srdci. Samozrejme ako všetko v živote aj toto bol moment, ktorý vyprchal a nahradil ho ďalší. 

Či už veselší alebo smutnejší teraz neprezradím.

OUTFIT- červené košeľové šaty

Pamätáte si, keď som sa vás ešte dávno na instagrame pýtala, či to mám nosiť bez klobúka alebo s klobúkom?

Vybrali ste klobúk a som rada, pretože som si ho tak či tak chcela dať. Po pravde ma, ale prekvapilo, že sa našlo veľa záporných odpovedí. Pamätám sa, že kedysi sa klobúk vnímal

ako niečo extravagantné.  Som rada, že to tak nie je. 

Úprimne tieto dni sú tak trochu šialené. Začala som už pomaly zháňať vianočné darčeky, voľné dni ani nemám pretože buď mám prácu alebo školu. Veľa papám a moja váha je čudne kolísavá a preto som vďačná presne za túto chvíľu. 

Kedy mám čas písať tieto riadky a zverejniť tento článok .

OKTÓBER 10 |12

Už je trápne začínať tieto články vetou - ale to ubehlo. Takže začnem inak. 

Október bol mesiac s veľkým M. 

Popravde neurobila som žiadne významné rozhodnutie, ktoré mi ovplyvnilo život. Ani som nedodržala diétu, takže sa nestal zázrak, žeby som schudla. Tento mesiac sa ale stále niečo dialo. Bolo to šialené.

Začnem tým, že mi začal naplno semester a dni, ktoré som nemala školu som strávila v práci. Okrem toho som nechcela mať život v ktorom som stereotypne dodržiavala režim : škola, práca, domov, preto som trávila voľný čas s najbližšími a s kamarátkami.

Oslávila som svoje 24 narodeniny. Veľkým prekvapením bola pre mňa torta, ktorú mu pripravila Anička. Nečakala som to a bola to vlastne prvá torta, ktorú som dostala po veľmi dlhej dobe. ( naposledy som oslavovala s tortou v 19tke).
 

 

NOSTALGIA DETSKÉHO PRIATEĽSTVA

Nepamätám si kedy presne sa to stalo.  Neodohralo sa medzi nami nič dramatické. Nič prečo by sme sa mali prestať jedna s druhou rozprávať. Napriek tomu sa však medzi nami odohrala jedna veľmi prirodzená vec. Prejde si tým každý.
Nedá sa proti tomu brániť.
A už vôbec nie utiecť. 

Dospeli sme.

Veľmi rada spomínam na tie časy, keď sme boli kamarátky. Nepamätám si to obdobie, kedy sme nimi neboli, pretože sme sa začali baviť veľmi skoro. Tesne pred pubertou. Prežili sme spolu dospievanie a bola to naozaj veľmi veľká jazda. 

OUTFIT - aztécke šaty

Jedna z vecí, čo mi bude na zime chýbať sú jednoznačne šaty. Zamilovala som si ich a v lete som väčšinou nosila iba šaty alebo sukne. Kedysi som obľubovala šortky ale tie bezkonkurenčne nahradilo toto ženskejšie oblečenie. Páči sa mi keď sa cítim ako žena a šaty sú na to ako stvorené. Predsa len my ženy nemáme problém obliecť si boyfriend jeans ( ktoré sú tiež extrémne pohodlné) alebo nosíme pánske košele, či nohavice. 

Šaty sú práve ten kúsok, ktorý na mužovi bežne nevidíte. Až na pár výnimiek samozrejme.
  Práve preto ich mám veľmi rada. A tiež aj pretože som tak trochu lenivec na dolaďovanie outfitov.