OUTFIT - v objatí bielej

Už dlho som nemala ráno, kedy sa mi nechcelo vyliezť z postele tak ako dnes. Bola som zababušená v teplej perinke a spokojná. Ale dnes bol presne jeden z tých dní, kedy som si jednoducho nemohla dovoliť ostať v posteli. Ak sledujete môj instagram - čo verím, že áno ( ak nie môžete to napraviť aj teraz ) mohli ste si všimnúť, že som bola na zápise.

V podstate to bola rutina, ktorú som opakovala už štvrtýkrát, ale napriek tomu bolo vo vzduchu niečo iné. V každom prípade teším sa na to, čo ma čaká a ako sa bude môj život uberať ďalej. Pretože teraz je ten najvyšší čas na zmenu.

A samozrejme v tomto článku vám chcem ukázať aj tento outfit. Overal, ktorý vidíte na fotkách zbožňujem už len preto, že je krásny a vzdušný. Má väčší výstrih, preto väčšinou pod neho nosím tielko. Leto sa už blíži ku koncu, takže som nesmierne rada, že som tento overal ešte stihla vyvetrať.

 

10 vecí, ktorými leziem mojim milovaným na nervy

Pamätáte si ešte na články Mojich 10? Ako prvý článok som priniesla 10 vecí v ktorých sa nezmením potom nasledovalo 10 vecí, ktoré milujem a ako čerešnička na torte vyšiel posledný článok z tejto edície 10 vecí, ktoré ma rozčúlia. 

Ubehol rok a ja som sa rozhodla vrátiť k tomuto zoznamu vecí. Dlho som sa uvažovala aké fakty by som vám mohla poskytnúť. Chcela som vás rozveseliť a pobaviť.  A preto mi napadlo, že nie je nič jednoduchšie ako vám prezradiť pár bodov, ktorými nechcene štvem mojich najbližších. 

Samozrejme s väčšinou tých bodov absolútne nesúhlasím a myslím si, že preháňajú. 

Ak máte trpezlivosti na rozdávanie dovoľte mi o niečom rozhodnúť. Napríklad ma nechajte vymyslieť, čo budeme robiť alebo čo budeme jesť. Ak nezakročíte včas je veľká pravdepodobnosť, že sa unudíte, lebo vás nebude baviť počúvať moje spriadanie plánov a následne na to umriete od hladu, pretože vybrať reštauráciu mi zaberie veľmi veľa času.

Ale ak máte krv dobrodruha - do toho!

Z mini problému urobím obrovský megaproblém. Následne ma tento mnou vytvorený megaproblém začne trápiť natoľko, že si kvôli nemu vyvolám minidepresiu a som schopná trápiť sa dokým tento problém nevyriešime. Ale keďže väčšinou ide o mnou vytvorený problém riešenie na niečo, čo neexistuje sa hľadá naozaj ťažko.

MOJE TRI ROKY NA VÝŠKE

Ubehlo to prehnane rýchlo. Dodnes si pamätám na svoj prvý deň na vysokej škole. Všetci sme boli zmätení a plní očakávania. Mali sme úvodný workshop na ktorom jedna profesorka vyhlásila, že ani sa nenazdáme a budú z nás bakalári. Mala pravdu.


Tento článok zachytáva moje postrehy o vysokej škole.  Čo mi dala. Čo mi zobrala a tak ďalej.

Berte ho nadsádzkou, pretože dosť rada vo svojich článkoch zveličujem. 

Ale aj na to dopredu upozorňujem.


1. Milí ľudia ti budú stále hovoriť : "Študovanie humanitného odboru je to hlúposť."

Možno som jediná, ktorá sa s tým stretla, ale dúfam, že nie. Je úplne jedno aký humanitný odbor študuješ, okolie ti aj tak povie, že je to zbytočné, že to nie je ani vysoká škola a blábláblá. Ja som z týchto rečí a predsudkov otrávená. Študuj to, čo ťa baví. Keď budeš dostatočne šikovný zamestnáš sa aj bez výšky, ale v dnešnej dobe je ten titul pre kariérny rast potrebný. 

AUGUST 8 |12

Leto je za nami.
Neviem kam zmizlo, pretože som mala stále niečo na práci. Moje leto bolo viacmenej aktívne.  Na začiatku augusta som mala 10 dní voľno. Tieto voľné dni som strávila s Mirkou v Patinciach. Mala som veľa času zrovnať si myšlienky a rozhodnúť sa akým smerom sa bude môj život uberať. Tráviť čas s vlastnými myšlienkami bolo náročné ale bolo to jednoducho to najlepšie, čo som mohla pre seba urobiť.

V auguste som rozbehla aj svoj spoločenský život. S Aničkou sme spoločne strávili veľa času v meste a ja som si uvedomila, že som to potrebovala. Potrebovala som spontánne dievčenské akcie. Dlhé večery na terase pri dobrom víne a jedle.

Tento konzumný život sa však odrazil aj na mojej postave a ja som sa rozhodla na chvíľu ubrať a pozmeniť jedalníček, pretože som sa prestala cítiť vo svojej koži príjemne. Celý august pri mne stáli tie osoby, ktoré som potrebovala a jednoducho som žila.

RECENZIA Michal Jelínek - Delírium

Nemala som vysoké očakávania, keď som sa púšťala do tejto knižky. Potom som však ostala mierne zaskočená, pretože tento príbeh ma pohltil. 

Michal Jelínek bol pre mňa neznámy autor. Slovenský spisovateľ, ktorého román sa odohráva v New Yorku mi na začiatku nesedelo. Bála som sa, že jeho román nebude dostatočne autentický ale mať predsudky je občas na škodu. 

Príbeh psychiatra Samuela Becketta s čiernym humorom ma zaujal natoľko, že knihu som prečítala za dva dni na dovolenke.  "Sam sa brodí bahnom výčitiek, obáv a neistôt. Každý nový deň a každá ďalšia spoločenská interakcia – či už s pacientmi, priateľkou, alebo známymi – sú preňho neznesiteľným utrpením. Okrem odvážnych dávok alkoholu si s experimentátorským nadšením mieša kokteily z psychofarmák, ku ktorým má vzhľadom na svoju profesiu neobmedzený prístup. Slová ako láska či vernosť pozná iba z počutia. Čo ak je on, psychiater, najšialenejší zo všetkých?"

Psychologický román, ktorý má prvky trileru ma úplne vtiahol do deja. Autor má veľmi dobrý zmysel pre humor. Pokiaľ teda nie ste veľmi moralisti. Vtipne opisuje súčasnú skazenú dobu a drží vás v neustálom napätí. Recenzia sa píše naozaj ťažko, pretože vám nechcem prekaziť prekvapenie, ktoré pri čítaní tohto románu rozhodne zažijete.

Samuel je veľmi sympatická postava aj keď je to skôr taký záporak. Záporak, ktorý nezvláda súčasnú dobu. Je čo čudák medzi normálnymi ľuďmi alebo normálny človek medzi čudákmi? Kniha je verný obraz modernej doby. Rozoberá vzťahy, spoločenské postavenie, neveru a ukazuje, že v niektorých situáciach ide morálka ľudí úplne bokom.

Mne osobne sa román veľmi páčil. Bol písaný jednoducho a niečo vo vás zanechá.

Knihu zakúpite tu.