OUTFIT - Zbohom zima

Pozerám sa z okna a vidím, že všetko krásne kvitne a ja mám v počítači ešte fotky so snehom. Vôbec ma to neprekvapuje, pretože február bol psychicky náročný mesiac. Preto ešte predtým ako sa začnem venovať jarným témam, pretože jar je niečo ako nový začiatok chcem vám ukázať tieto fotky, pretože by bola škoda nechať ich v priečinku.

Kožuch, ktorý mám na sebe mám zo Zary a neviem si ho vynachváliť. Vždy som mala problém, že mi bola zima v každom kabáte ale tento kožuch to vyriešil.

Viac k outfitu nemám, čo povedať. Nikdy som nebola dobrá v popisovaní takýchto článkov a asi nikdy nebudem. Takže imaginárne slovo preberajú fotografie.

DENNÍK ZAJAČIKA | Nový člen rodiny

Veľmi často navštevujem rôzne obchody pre zvieratká. A nielen preto, aby som kúpila niečo môjmu zverincu doma. Ja sa tam totiž prechádzam úplne bez dôvodu a obzerám si zvieratká, ktoré tam ponúkajú.

Mám pocit, že v jednom z obchodov si už na mňa zvykli a považujú ma za tú čudáčku, čo sa 10 minút pozerá na zvieratá a bez slova odíde. Verím, že nie som jediná. 

Už dlhšie som rozmýšľala, že by som si kúpila zajačika alebo morča. Na zajacovi ma odrádzalo to, že sú v noci hlučné a morčiatka by sa mali chovať minimálne dve. Viem, že veľa ľudí to nedodržiava a tvrdí, že morča môže byť aj jedno, ale ja s tým nesúhlasím. Kebyže to tak bolo, prečo napríklad v takom Švajčiarku bolo protizákonné chovať jedno morča?

Nakoniec som zvažovala všetky klady a zápory a rozhodla som sa pre zajaca. Našla som si overenú chovnú stanicu a vybrala toho najrozkošnejšieho samčeka. Celé tri dni som si zisťovala všetko, čo taký zajac potrebuje. Minula som asi cez 200 eur, aby mal zajačik u nás všetko, čo potrebuje.

A ani sme sa nenazdali a 1. februára prišiel môj prvý zajačik Dupko, ktorého meno sa vymyslelo spontánne bez dlhšieho špekulovania. Možno znie trochu detinsky ale k nemu jednoducho sedí.

JP Delaney: Dôveruj mi

Myslím, že vďaka tejto knihe mám nového obľúbeného autora. Po knižke Tá predo mnou vydavateľstvo IKAR  vydalo ďalší príbeh, ktorý rozhodne stojí za povšimnutie.

Začneme krátkou anotáciou.
Claire Wrightová, britská študentka herectva, žije v New Yorku bez zelenej karty. Preto prijme jediné zamestnanie, ktoré môže získať: prácu pre firmu rozvodových právnikov. Jej úlohou je flirtovať s mužmi v hotelových baroch s cieľom chytiť do pasce neverných manželov.
Keď sa jeden jej „cieľ“ stane predmetom vyšetrovania vraždy, polícia požiada Claire, aby využila svoje herecké schopnosti a pomohla im vylákať priznanie z ich podozrivého. 

Ak máte radi tak trochu psychologické príbehy s nádychom psychopatizmu ( ak niečo také vôbec  existuje) tak táto knižka bude určite pre vás.
Pre mňa osobne je veľmi náročné písať recenzie thriller, pretože nechcem prezradiť úplne všetko.

Hlavná postava je Claire je dievča, ktoré robí všetko preto, aby prežilo. Zarába peniaze, kde sa dá a plní si svoj veľký sen stať sa herečkou. Claire svoj sen o herectve berie veľmi vážne a niekedy ju to pohltí natoľko, že stráca svoju identitu a ani si to neuvedomuje. Patrik je veľmi výrazná postava o ktorej neviete, čo si máte myslieť. Jeho manželka bola zavraždená a on je hlavný podozrivý. Claire dostala za úlohu dostať sa mu pod kožu.

Scény v ktorých sa Claire vcítila do svojej postavy sú písané ako filmový scenár, čo dodalo celému príbehu veľmi výrazný dynamický priebeh. Kniha sa vyznačuje inakosťou, ktorá ma chytila za srdce. Dej sa jednoducho nedá predvídať. Je plný nečakaných zvratov a ak si myslíte, že už asi tušíte ako to celé skončí po chvíľke zistíte, že ste vlastne úplne mimo.

V celom príbehu som nenašla časti, ktoré by ma nudili alebo nebavili. Autor vytvoril v príbehu prepojenie na zbierku básni Kvety zla a veľmi detailne sa zaoberá dôverou a tým ako si ju získať a vybudovať.

Za mňa by ste tomuto príbehu určite mali dať šancu. Aj pár dní po prečítaní tejto knihy vo mne príbeh ostal a uvažovala som nad ním.

Ak vás kniha zaujala môžete si ju zakúpiť tu.

SAMOTA V SPOLOČNOSTI

Je to zvláštne.
Sedí s priateľkami. Počúva, čo majú nové ale napriek tomu cíti, že je niečo iné. V ich spoločnosti sa niečo zmenilo. Už to nie je také ako kedysi.

Odrazu má pocit, že je medzi nimi outsider a, že to už nie je také predtým. Chce s nimi tráviť čas, chce počuť, čo majú nové ale nakoniec príde domov a je vyčerpaná.

Šťastná, že má chvíľku pre seba.
Šťastná, že tá jedna vec, ktorú počuje je ticho.

Nie je to chyba priateliek.
Nie je to ani jej chyba.

Dnešná doba je taká rýchla a všetko sa tak rýchlo mení, že nemáme problém odcudziť sa s niektorými rýchlejšie akokeby sme predpokladali. Možno za to nemôže doba. Možno za to môže iba prirodzený kolobeh života.

Napriek tomu jedinému čomu verí je to, že ľudia, ktorí nemajú odísť neodídu a vždy sa bude v ich spoločnosti cítiť spokojne.

FACEBOOK / INSTAGRAM / 

fashionparadis@gmail.com

JANUÁR

A je to tu!

Ubehol nám prvý mesiac nového roku a ja som sa nestihla spamätať z toho, že na Silvestra som bola už o 00:34 ospalá.
Nový rok asi prvýkrát v živote priniesol do môjho života dlhodobejšie zmeny. Teda...asi je ešte skoro hovoriť o dlhodobých zmenách ale nejaké zmeny sa v mojom živote udiali. Nie veľmi výrazné ale pre človeka, ktorý sa rýchlo nadchne a potom ho to prejde sú aj malé krôčiky úspech. 

Začnem tým, že som plánovanie svojho času povýšila na nový level. Začala som sa zaoberať tým ako môj diár vyzerá, navrhovať vlastné plannery a tie tlačiť na nálepkový papier. Ciele, ktoré si stanovím sa snažím aj plniť a zatiaľ sa mi ako tak darí. 

Tento mesiac som sa snažila trochu cvičiť jogu. Veľmi mi to nevychádzalo ale vo februári si ju zacvičím hádam častejšie. Potrebujem zlepšiť svoju ohybnosť a spevniť chrbát, pretože práca za počítačom si vyberá svoju daň.

Prvýkrát som robila domáce sushi a nedopadlo to až tak úplne zle. Na druhý deň sme ho robili opäť a bolo ešte lepšie. 

Mrzí ma, že v januári som zanedbala svoje kamarátky ale tento mesiac bol pracovný. Bolo to pekné obdobie.  Napriek menším problémom, ktoré mi pričarovali melancholickú náladu