streda, 24. augusta 2016

Ach, tie rána







Ráno sa prebúdzam ako Kráľovná Nevrlosť osobne. Je úplne jedno či spím do desiatej, alebo ma zobudí hnusný zvuk budíka o siedmej. Kráľovná Nevrlosť sa vždy objaví a je pripravená spríjemňovať okoliu deň. Nechápte ma zle. Ja vlastne nie som až taká protivná. Pokiaľ ma neoslovíte. Keď mi dáte pokoj a nič odo mňa nechcete nevšímam si vás, takže som celkom milá. ( paradoxne pokiaľ sa zobúdzam vedľa niekoho kto rád spí, chcem sa s ním rozprávať hneď ale to je iný príbeh )
Nedávno som zažila pokojné ráno. Zobudila som sa a zistila som, že som v byte sama.  Potešilo ma to, pretože celý byt pre seba som nemala minimálne dva týždne. Zabalená v deke som sa vymotala z postele a vybrala sa do kúpeľne. Tam nasledovali bežné rituály, ktoré človek vykonať musí, keď nechce svojim dychom zabiť okolie a výzorom spôsobiť ujmu na zdravom vývine malých detí.




Potom zvyčajne nasleduje druhá fáza mojich pokojných rán. Idem si urobiť raňajky. Občas sa pred raňajkami povalám na karimatke a precvičujem si svoj krivý chrbát ( na poslednej lekárskej kontrole som bola pochválená, že jeho stav sa zlepšil! ) ale dnes nebolo to ráno, kedy by som chcela vykonávať nejakú fyzickú aktivitu navyše.
V kuchyni som napustila vodu do kanvice a uvažovala nad tým, že by jej neuškodilo prepláchnutie octom, pretože o chvíľku budem piť namiesto kávy vodný kameň s mliekom. Aby som ako žena, ktorá si váži svojho drahocenného času nejaký ušetrila, začala som umývať riad zo včera.  ( Pretože čas, ktorý som mala vyhradený na umývanie riadu včera večer som premrhala tvorením zoznamu filmov, ktoré musím vidieť ale to je detail 





Zobudená som bola asi tak na 40%, takže som riad umývala s neprítomným pohľadom. Pamätám si, že som mala oči otvorené ale nepamätám na čo som sa pozerala. Odrazu som v mojom periférnom videní zazrela pohyb a pocítila niečo jemné na ruke. Zaostrila som a všimla si, že po mojej ruke niečo lozí niečo čierne.
Nasledoval panický výkrik a rýchle strčenie ruky pod tečúcu vodu. Sledovala som ako sa nevinný a škaredý pavúk topí. Chcela som zastaviť vodu, že ho vyhodím z umývadla von oknom ale bolo neskoro. Pavúk bol slabý voči prúdu vody, ktorý tiekol z vodovodného kohútika a navždy sa stratil v kanalizácií. Úprimne cítila som menšiu ľútosť. Nemusel umrieť len preto, že mam panický strach z pavúkov.




Zvyšok rána som pila na balkóne kávu s pánom Hrdličkom. Pán Hrdlička má so svojou milou hniezdo s malými hrdličkami na strome, ktorý rastie oproti nášmu balkónu. Chcela som s nim hodiť reč ale nevšímal si ma. S pocitu viny, ktorý som mala z vraždy nevinného pavúka som nechala hrdličkám na balkóne suchý chlieb. Ale inak som duševne úplne v poriadku. Prajem krásny deň. 

 





pondelok, 22. augusta 2016

Keď vám tatinko fotí outfit v Berlíne


"Prečo prosím ťa tak čudne stojíš to sa nevieš postaviť normálne?"
"Akoto myslíš, že si tam príliš malá a nič nevidieť???"
"Prečo je to rozmazané?"
"A čo je to to ostrenie?"
"To sa nedá vidieť kedy to je ostré a kedy nie!"
"Vieš čo ja som na výlete, foť sa sama!"

A presne takýchto podobných hlášok by som vedela napísať veľmi veľa. Vlastne by z toho mohla byť mini knižka citátov môjho otca. Ak sledujete môj instagram  tak viete, že cca pred 4 týždňani som bola na pár dni v Berlíne. To ako mi tam bolo vám napíšem v ďaľšom článku. 

Na výlete som bola s mojim tatinom. Vždy keď idem na nejaké nové miesto teším sa, že tam vzniknú pekné fotky. Neviem či táto radosť pramení z môjho dobre živeného narcismu alebo mám jednoducho rada pekné fotky z pekných miest.

Môj tatino bol jediný fotograf po ruke a tak som sa rozhodla, že náš výlet povýšim na rýchlokurz fotenia. Samozrejme z môjho nápadu nebol nadšený ale snažil sa. A ja som mu za to veľmi vďačná a aj keď mám asi dvadstať takých istých neostrých fotiek občas sa mu nejaká aj podarila.
 

" A prečo ťa mám fotiť pri tej škaredej tehlovej stene?"
"Podľa mňa to vôbec nie je pekné pozadie na fotku."
"A nechceš si nabudúce so sebou zobrať aj nejakú kamarátku čo vie fotiť?"
"Vieš mňa toto naozaj nebaví, prečo potrebuješ z každého miesta aspoň šesť fotiek."


 



nedeľa, 21. augusta 2016

palm dress





Pôvodne som chcela písať iný článok ale potom som objavila v rozpísaných článkoch tento koncept a skoro ma porazilo. Článok s týmito fotkami mal byť už predsa dávno zverejnení!
Preboha Veronika kde to máš zase hlavu!!!! 

Ťažko povedať. Deje sa toho tak veľa a tak málo zároveň. Viete čo myslím?
Alebo si myslíte, že mi už totálne preplo. Všetko je možné.

Môj posledný úlovok z http://www.wayfarer.sk/ sú tieto palmové šaty. Vonku je však také počasie, že skôr ako tieto šaty si oblečiem pršiplásť. Ale zas aj taký pršiplášť ma niečo do seba no nie?


streda, 10. augusta 2016

dnes mám rande so svojim mestom



Dnes nemám žiadne rande a už vôbec nie so svojim mestom ,ale veľmi sa mi ten titulok hodil k dnešnému postu.
Dokonca som na seba hrdá, že som vymyslela taký originálny titulok! ( ale musíte uznať, že je to lepšie akokeby som napísala 10/8 )

Tieto fotky vznikli, keď som okrem rande so svojim mestom, mala rande aj s Aničkou a Paťkou.  Zbožňujem takéto dni, keď sa stretneme, ideme na ľadový čaj a preberáme všetky možné trápenia, radosti a starosti. Až mi je smutno, lebo momentálne som od nich ďaleko a stretneme sa asi až niekedy koncom augusta. 

Myslím, že tieto fotky sa veľmi podarili a overál, ktorý mám na sebe jednoducho milujem! Nadšene a naivne som si ho priniesla aj do Švajčiarska ale tu je tak počasie na svetre. Čiže o letnom overály, môžem iba snívať.
Alebo sa na neho môžem pozerať prostredníctvom fotiek.





utorok, 9. augusta 2016

jun random





To, že pridávam fotky z júna v auguste to asi  vysvetlovať nemusím. Poznáte ma na všetko mám kopec času. Ale riadim sa heslom lepšie neskoro ako nikdy a na niektoré veci sa oplatí počkať.

Teda nie, žeby boli tieto články nejaké extra terno ale rozumieme si ako to myslím. :) Jún bol veľmi krátky mesiac. Začali mi v podstate prázdniny a stihla som toho dosť.  Zmenila som si účes, ktorý mi vydržal dva mesiace tuším. Myslím, že to bol pekný mesiac. Aj keď som prišla o niečo čo pre mňa vtedy veľmi znamenalo, dnes si myslím, že to bolo lepšie.

Všetko sa predsa deje pre niečo.