Slider

Prečo som sa hanbila za svoj blog?

nedeľa, 22. januára 2017




Pamätám si ako som začala blogovať. Chcela som, aby môj blog ľudia poznali. Malo to však však jeden háčik. Odmietala som myšlienku, že by môj blog čítali ľudia, ktorí ma poznajú osobne.
Prečo som z toho mala strach?
Možno som sa bála výsmechu.
Možno som nechcela, aby to ľudia čítali.
Možno som sa bála, že pri súkromnejších článkoch ľudia zistia o kom píšem.
Ktovie.



Zbavte sa zbytočnosti a majte sa skvelo - RECENZIA!

piatok, 20. januára 2017


Autor : Ailsa Franková
Vydavateľstvo: Bizbooks
Rok vydania : 2016
Žáner: motivačná literatúra
 
Ailsa Franková je britská hypnoterapeutka, ktorá vyvinula takzvanú techniku „skvelých zon“ a vďaka tejto technike pomohla veľmi veľa ľuďom zlepšiť svoj život. Po tom ako sa dozvedela, že jej technika je úspešná, tak sa rozhodla, že napíše knihu, aby túto techniku rozšírila medzi viac ľudí. Tak napísala knižku „Zbavte sa zbytečností a mejte se skvele.“
Kniha je rozdelená na sedemnásť kapitol a zaoberá sa najviac rozšírenými ľudskými problémy. Či už máte problém s dlhmi alebo so stresom, kniha vám ponúkne riešenie ako tieto problémy navždy odstrániť so svojho života.

Väčšinou sú všetky motivačné knihy na to isté kopyto. Pri prvých riadkoch tejto knihy som mala ten istý pocit. Autorka však píše veľmi sympatickým spôsobom a máte pocit, že sa rozprávate s kamarátkou. Preto som v čítaní tejto knihy pokračovala ďalej až som si uvedomila, že si vlastne 
 čítanie tejto knihy užívam.

Ailisa často krát „rozpráva“ príbehy z praxe, ktoré vás pobavia, niektoré rozosmútia ale v konečnom dôsledku sa dozviete, že jej metóda funguje a ľuďom, ktorí ju potrebujú použiť pomáha.
Ja som zástanca toho, že vďaka prečítaniu motivačnej knihy človek šťastný nebude. Všetko je to v našej hlave. Ale rovnako si myslím, že ak je kniha dobre napísaná a chytí za srdce môže pomôcť. Minimálne dokáže človeka naviesť na správny smer.
 
Každého však motivuje niečo iné.
Myslím, že túto knižku sa oplatí prečítať. Nehovorím, že mi zmenila život a som vďaka nej šťastnejšia ako nikdy predtým ale prečítala som si v nej zaujímavé myšlienky. Kniha obsahuje aj tipy, ktoré naozaj pomáhajú pri riešení niektorých problémov a naozaj – všetko je to iba v našej hlave.

Pokiaľ vás knižka zaujala objednávajte tu.

18/1

streda, 18. januára 2017



 Outfitový článok tu už dlho nebol. Tak som rada, že mám konečne aj nejaké outfitové fotky, ktoré sa vám nehabím ukázať. Tento kožuch je asi môj najobľúbenejší zo všetkých kožuchov, kabátov a búnd, ktoré nájdete v mojom šatníku. Nemožem tvrdiť, že je najteplejší. Počas najväčších mrazov ma väčšinou stretnete zabalenú v bundách, ktoré nie sú veľmi štýlové ale su teplé! 

Keď sa však o trošku oteplí tak vytiahnem tento kožuch a som spokojná. 
 



Život s tebou

pondelok, 16. januára 2017

U V O D - tento príspevok je novinka a ešte tu nič podobné nebolo ale po rozhovore s Paťkou, ktorá ma uistila, že to bude fajn som sa rozhodla zverejniť prvú poviedku z môjho šuflíka na mojom blogu. Dúfam, že sa vám bude páčiť a som zvedavá na vaše komentáre.
Pribeh je vymyslený






     Zobudila som sa ale oči som nechala zatvorené. Nemala som motiváciu otvárať ich. Nie teraz.
    Cítila som teplo z cudzieho ľudského tela. Nebolo to ale cudzie ľudské telo. Bolo to pre mňa až príliš známe telo. Poznala som každé znamienko na jeho chrbte, vedela som kde mu začína mierne ochlpenie na brušku. Od pupka až dole. Na hrudi nezarastal. Jeho vôňa mi bola natoľko známa, že som si ju vedela vybaviť hocikde. Vedela som na ktorých miestach má pokožku hrubšiu a kde objavím jeho jazvy po operácií. Inštinktívne som sa k nemu pritúlila a so zatvorenými očami som ho pobozkala na krk.
„Dobré ránko,“ zašepkala som rozospato.
„Dobréééééé,“  zamrmlal ospalo. Kedysi mi to prišlo rozkošné ale dnes ma to čudným spôsobom otravovalo. Otvorila som oči.
    Boli sme v jeho izbe. Prečo mi je odrazu izba v ktorej som strávila takmer každý deň cudzia. Prečo mám pocit, že je vonku také isté počasie ako včera, ale napriek tomu sa mi zdá, že dnes je niečo iné? Nerozumiem tomu. Pokrútila som hlavou a pozrela sa na svojho priateľa. Spal.
„Vstávaj, musíš ma odviesť na prednášku,“ povedala som mu naliehavo. Odpoveďou mi bolo nejaké nezmyselné brblanie.
Prečo ma vlastne musí odviesť do školy?
Nedokážem sa tam dopraviť sama?
Vždy ma predsa vozí do školy, tak prečo mi to dnes prekáža? 

V kúpeľni som nespoznávala samú seba. Mala som dlhé hnedé vlasy po pás. Prečo mám dlhé hnedé vlasy po pás? Nemala som náhodou včera vlasy po plecia? Čo je to so mnou? Umyla som si zuby mojou zubnou kefkou, ktorú mi kúpil. Hnusilo sa mi, že je v pohári aj s kefkami jeho rodiny ale snažila som sa na to nemyslieť. Vždy som ju pred použitím oplachovala v horúcej vode. Bola to moja úchylka. A cítila som sa lepšie. Dnes boli však v pohári iba dve kefky.  

„Nevidel si náhodou moju linku na oči?“ opýtala som sa ho, keď som už stála oblečená v jeho izbe.
„Linku na oči?“ zopakoval  a prekvapene si ma premeral.
„Áno, linku. Chápeš tú vec, ktorou si orámuješ oko. Teda ja si chcem urobiť iba hornú linku aaach...nevieš kde je? A ešte kde mám červený rúž?“
„Zlatko, ja viem čo je linka. Ale ty si grambľavá a nevieš si ju namaľovať. Ale je fajn, že ťa ráno neopúšťa humor, vraj kde mám červený rúž, veď ty ho nenosíš,“ povedal veselo. „Robím ti raňajky, tvoje obľúbené chleby vo vajíčku s čajom!“ zakričal na mňa z kuchyne.
Ale veď ja predsa už nejem chleby vo vajíčku, zhnusili sa mi a čaj? Kto pije ráno čaj? Potrebujem kávu. A tú linku! A ten rúž k*rva! Čo je to dnes za deň? 






Čo neznášam na blogovaní

sobota, 14. januára 2017


Všetko čo robíte má svoje pre a proti. Nič nie je sto percentne dobré a nič nie je sto percentne zlé. Je jedno či sa bavíme o ľuďoch, o práci alebo o hocijakej inej činnosti. Jednoducho je to tak. Aj blogovanie má svoje svetlé ale bohužiaľ veľakrát aj tmavé stránky. A dnes vám porozprávam o tom čo na blogovaní prekáža mne.
Ak sa vám nechce čítať, pustite si video, ktoré nájdete pod článkom ale ak ma máte naozaj radi prečítate si aj článok aj video. ( ale nie srandujem, kto by vydržal toľko čítať a dokonca aj počúvať moje výplody) No ale vráťme sa k článku. 


1.Follow za follow 

Prvá vec je taká banalita s ktorou sa stretneme hlavne pri začínajúcich blogeroch. Kedysi som aj ja písala ľuďom na blogy komentáre na štýl – sledujem tvoj blog, sleduj ma tiež ale na moju obhajobu mala som šestnásť rokov a nevedela som ako to v tomto virtuálnom svete chodí.
Dnes, keď sa na tento spôsob získavania čitateľov pozriem mojimi dajme tomu „vyspelejšími“ očami, príde mi to povrchné. Tí ľudia nečítajú váš blog, preto  lebo ich zaujíma to čo vytvoríte. Čítajú ho iba preto, lebo ste im dali zázračný follow a nechcú o neho prísť. Logicky ani vy ste nedali follow danej blogerke , preto lebo vás jej blog zaujal. Chcete si iba zvýšiť čísla.
Preto si myslím, že takéto komentáre by sa písať nemali. Chápem, že nahnať čitateľov na blog, hlavne keď začínate je ťažšie ale určite sa to dá. Stačí iba písať komentáre, ktoré majú zmysel a sú k článku  blogerky. Nemusia to byť chváli, pokojne to môže byť aj konštruktívna kritika a verte mi, že takto si vás ľudia skôr všimnú. 

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.