Slider

pozitívne pokrytecký

sobota, 22. apríla 2017



     Nazvala by som to ďalším trendom. Od veganstva až cez hipsterské kaviarne sme dospeli k prehnanému pozitivizmu.
Nepremárni ani jeden deň v tvojom živote.
Život je to dar.
Každý deň môže byť výnimočný.
Zmeň myslenie, zmeníš život.

Myslím, že nemusím pokračovať, že? Netvrdím, že máme tráviť dni nič nerobením, dokonca som si vedomá, že život ma obrovskú hodnotu a áno pozitívne myslenie vám dokáže zmeniť život ale...

      Nedávno som sa rozprávala s jednou mojou známou a  pripadala mi ako z iného vesmíru. Zo ženy, ktorá svoje dni trávila sťažovaním sa na život sa stala žena, ktorá žiarila ako slniečko. Aspoň na prvý pohľad. Potešila som sa z jej zmeny. Konečne našla v živote rovnováhu a je šťastná. Čas plynie a slov medzi nami je stále viac a viac. Ako sa tak dlhšie rozprávame pochytí ma nervozita. Sedím oproti žene, ktorej bežne rozumiem aj bez slov.
Momentálne, však z jej úst vychádzajú na prvé počutie zmysluplné vety ale mne nejako uniká pointa.  
Všetko je to o tom myslieť pozitívne. Vieš som taká šťastná. Cítim sa šťastne. Každé ráno vstanem a poviem si, že som šťastná a som šťastná. Je také úžasne byť šťastná...“ a tak ďalej. Po tom ako slovo šťastná, medzi nami odznie dvesto desiaty krát, pýtam sa jej, či sa snaží presvedčiť o tom, že je šťastná mňa alebo seba. A odrazu medzi nami vznikne priepasť.

      Život človeka je podľa mňa sínusoida. Raz si hore a raz dole. Je to prirodzené. Ja sama zažívam vo svojom živote dni, kedy mám pocit, že lietam a o pár mesiacov neskôr som na dne hlbokej jamy a čakám, kedy sa mi oplatí postaviť na nohy a vyliezť von.
Na druhej strane sú tu ľudia, ktorí  svoje dni trávia tým, že rozdávajú úsmevy, tešia sa zo slnka, pridávajú si na stenu na fb všelijaké motivačné blbosti a menia sa na tkz. šíriteľov optimizmu. Vo vnútri sú však nespokojní a snažia si vytvoriť ilúziu šťastia. Niekde som čítala, že pokiaľ sa človek nasilu usmieva jeho mozog začne vylučovať hormóny šťastia a nakoniec sa ten človek usmieva preto, lebo je naozaj šťastný. Neviem či je to pravda. Ale tento prehnaný optimizmus funguje na rovnakom princípe. Je to placebo.

     Nehovorím vám teraz, aby ste sa zatvorili doma, plakali, sťažovali sa na to aký je k vám osud nespravodlivý. Ani vás nechcem presvedčiť, že pozitívne myslenie je výmysel. Nie je. Ale prosím vás.
Život nie je iba biely. Je čierny. Dokonca nie je ani čiernobiely. Má v sebe aj šedé odtiene, ktoré sú podľa mňa ešte podstatnejšie ako biela a čierna.
Je v poriadku cítiť sa ako najšťastnejší človek na svete.
Rovnako je správne stráviť deň tým, že sa zababušíte do deky, pijete čaj a pozeráte smutné filmy.
Človek, ktorý tvrdí, že nikdy nebýva smutný a nevie čo je to trápenie sa, podľa mňa nežije v reálnom svete s reálnymi problémami. Alebo je jednoducho pokrytec.

Všetkého veľa škodí a tak to je aj v tomto prípade. 
Vo všetkom musí byť rovnováha.
Po každej búrke vždy vyjde slnko.
Je to len otázka času.




fashionparadis@gmail.com

Následok zabudnutého diára

štvrtok, 20. apríla 2017


Väčšinou keď idem písať článok mám ho premyslený a pripravený dopredu.  Pokiaľ všetko stíham tak ako si vo svojej hlave zaumienim tak článok stihnem aj poslať pár priateľom na prečítanie a zhodnotenie. 

Poslednú dobu som prestala používať svoj papierový diár.
Nie pretože by mi pripadal zbytočný, to vôbec nie.
Práveže začínam stále cítiť jeho potrebu vo svojom živote.
Neviem kedy mám školu, kedy mám prácu.
Prestala som si plánovať články dopredu a nejako som sa oslobodila od disciplíny, ktorú som si sama zaviedla. Mrzí ma to hlavne kvôli blogu, pretože som sa mu konečne začala 100% venovať a odrazu prišlo prázdno.
Myslím však, že je to úplne prirodzená vec a ja som odhodlaná opäť prinútiť svoj diár, aby sa stal mojou vernou súčasťou.

Týmto článkom sa vám vlastne chcem ospravedlniť za miernejšiu neaktivitu ale môže za to aj môj búrlivejší súkromný život.
Ale o tom potom. :)





fashionparadis@gmail.com

Čo som chcela stihnúť do dvadsiatky

nedeľa, 16. apríla 2017



Tento článok vznikol úplne spontánne. Keďže je už dnes ten voľný deň rozhodla som sa, že si upracem vo svojich starých veciach a ako sa tak prehrabávam papiermi objavila som zoznam, ktorý som napísala keď som mala šestnásť rokov.   

Jeho titulok bol - Čo urobím do kým budem mať 20! 

Teraz mám krásnych 22 rokov, ťahá mi na 23 a veľmi ma potešilo, že som objavila tento zoznam. Rozhodla som sa, že sa s vami o neho podelím a uvidíme ako som dopadla. Aby som nezabudla, hneď ako moje šestnásť ročné ja dopísalo tento zoznam, tak na neho aj zabudlo. 

No aj tak ak vás zaujíma či som niečo z toho splnila čítajte ďalej :) 

Zas až také teplo nebolo

pondelok, 10. apríla 2017


Som jediná alebo aj vy ste z toho počasia zmätení? Pozriem z okna svieti slniečko. Výborne! Môžem si konečne obliecť sukňu ale, aby mi predsa len nebola zima vezmem si aj koženú bundu. Pravdepodobne mi v nej bude tak či tak teplo. 
Takto nejako vyzerali moje myšlienkové pochody pri výbere tohto outfitu. Obliekla som si ho na točenie filmu do školy, kde som "účinkovala".

Bohužiaľ, hneď ako som vyšla z domu začalo veľmi fúkať a mne bola byť zima. Meškala som, takže to, že by som sa išla prezliecť nehrozilo. Hneď po točení a fotení som sa utekala domov vymeniť sukňu za rifle a všetci boli spokojní.
Teda hlavne ja. 

Deň kedy vznikli tieto fotky nebol práve najpozitívnejší. Nebol to len deň v ktorom máte zlé  iba vlasy. V ten deň som aj do tváre vyzerala nejako podivne.

Ale sukňa je pekná, čo poviete? :)



Človek je tým čo robí nie tým čo hovorí

nedeľa, 9. apríla 2017




„Pôjdeme na dovolenku na akú len budeš chcieť.“



„Sľubujem, že keď to začnem vybavovať, tak to vybavím aj tebe, nech s tým nemáš zbytočne starosti.“



„Pre teba som ochotný urobiť čokoľvek.“



„Tebe jednoducho neviem povedať nie.“



„Samozrejme, že to vybavím.“



„Nemusíš sa báť.“



„Hneď ako budem mať peniaze, vezmem ťa kam len budeš chcieť.“


Sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú.

Poslednú dobu sa o sebe dozvedám, že som zatrpknutá. Alebo negatívne naladená. Ja to o sebe netvrdím, hovoria mi to ľudia, ktorí si myslia, že ma poznajú ale pritom nemajú ani šajnu o tom s kým sa rozprávajú. Kto je ten človek, ktorý pred nimi stojí, usmieva sa na nich a rozpráva im o svojom víkende.
Bohužiaľ, nemajú pravdu. Nie som zatrpknutá a ani o sebe nemôžem tvrdíš, že som negatívne naladená, či dokonca pesimistka. Nie som.

Vy čo pravidelne trávite svoj čas čítaním mojich slov ( za čo som vám nesmierne vďačná ) o mne určite viete, že som prirodzene naivná bytosť, ktorá uverí všetkému čo mi kto povie. Veľakrát sa stane, že keď mi niekto povie niečo ironicky ale nedá do svojho tonu hlasu dostatočnú iróniu, naletím.  Rokmi som sa však naučila, že netreba všetkému a všetkým veriť. 

Horšie to je ale v takých prípadoch, kedy ma za nos vodia ľudia, ktorých mám rada. Ja osobne si veľmi starostlivo vyberám okruh ľudí, ktorých si obľúbim a sú pre mňa dôležitý. Dokonca môžem tvrdiť, že mám vo svojom okolí len tých naj z naj. Bohužiaľ, občas je láska ( nech je to láska k mužovi, ku kamarátkam alebo k rodine ) slepá a zatemní myseľ. Ono sa to občas stane, že niekto z mojich VIP ľudí prepadne trendu - sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú



Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.