GASTRO DENNÍČEK #1 Pulitzer u zlatého jeleňa

Netajím sa tým, že rada jem.

Aj kebyže chcem túto moju závislosť utajiť nebolo by to možné, pretože sa tak pekne jemne guľatím. Ale o tom tento článok nebude.

S Mirkou sme si hrozne dlho plánovali navštíviť niektoré reštaurácie v Bratislave. Samozrejme trvalo veľmi dlho dokým sme od plánovania prešli k činom ale stalo sa. 

Ako prvú reštauráciu  sme si vybrali Pulitzer u zlatého jeleňa na Námestí SNP.  Chceli sme ju navštíviť už od leta, ale nakoniec nám to vyšlo až niekedy koncom novembra.

Priestory reštaurácie boli veľmi príjemné a páčilo sa mi tam. Bohužiaľ, sme mali smolu, že v čase našej návštevy prebiehala nejaká narodeninová oslava a vďaka nej bol v reštaurácií príliš veľký hluk, takže sme sa s Mirkou nevedeli poriadne porozprávať. Samozrejme to bola náhoda a nepovažujem to za veľké negatívum. Jednoducho sme mali "šťastie."

KOMPLEX PÁNA BOŽSKÉHO

Zamilované ženy majú tendenciu nechať si skákať po hlave. Niečo v našom zadnom mozgu nám hovorí, že pokiaľ ide o pravú lásku, tak musíme prekonať všetko.

Už samotné romantické filmy nám nejakým zvráteným spôsobom ukazujú, že pre pravú lásku sa oplatí trpieť. Vzdycháme nad romantickými filmami v ktorých hlavný protagonista zamilovanej hlavnej hrdinke asi päťdesiatkrát zlomí srdce, opustí ju kvôli inej a nakoniec sa k nej vráti a ona ho dojato víta. Vo filme spolu ostanú a žijú šťastne až do smrti.

Čo sa ale stane, keď takýto film žijete v realite?

taký bol rok 2018

Tieto články v ktorom zhŕňam svoj rok sú už takou tradíciou. Ak by ste si chceli prečítať minuloročné zhrnutie prosím stačí kliknúť sem.

Rok 2018 bol prelomový. Veci, ktoré mali skončiť skončili a veci, ktoré mali začať začali. Zároveň bol aj o rovnováhe. To, čo mi zobral mi aj vrátil.

Myslím, že bez zbytočných rečí by sme mohli začať.

ZIMA

Nový rok som začínala šťastná.  Dokončila som zimný semester a mala som na mále, pretože som prvýkrát vyletela zo skúšky.  Prvýkrát som bola v Barcelone a vo februári som išla na babskú jazdu do Tatier s Mirkou a Aničkou.Bola to veľmi príjemná dovolenka plná snehu, jedla a pokoja.

Aby som nezabudla Pufko ( môj škrečok, kebyže neviete ) oslávil prvé narodeniny a tak celkovo bol rozbeh roka pokojný. Okrem toho, že som vo svojom srdci mala pocit, že niečo nie je v poriadku žila som si pomerne bez väčších stresov.

DUCH VIANOC

Každé Vianoce sú iné. 

Nie každý vie, že som od svojich šiestich rokov nebývala v Bratislave. Vyrastala som až do štrnástich mimo ruchu veľkomesta a myslím, že to výrazne ovplyvnilo moju povahu. Keď sme sa vrátili do Bratislavy moje rozprávkové Vianoce, ktoré som prežívala ako dieťa zmizli.  Myslím, že náš návrat do Bratislavy bol taká bodka za mojim detstvom. 

Odkedy sme späť, každé moje Vianoce sú iné. Aké boli Vianoce tento rok? 

Nazvala by som ich výnimočnými. Strávila som ich totižto s ľuďmi, ktorí boli pri mne po celý rok. Nemyslím tým teraz rodinu aj keď aj s nimi som pochopiteľne bola. Viete ja nie som zástanca toho, že jeden deň v roku sa budeme pretvarovať, že sa máme všetci radi, pretože sú Vianoce. Preto som oveľa radšej, že tento rok som bola iba s ľuďmi, ktorým na mne naozaj záleží. A sú so mnou po celý rok. Nie iba ten jeden deň, kedy sa očakáva, že všetci budeme na seba milý. 

OUTFIT - Kráľovsky modrá vesta

 Tohtoročná zima je naozaj veľmi jesenná. Na začiatku decembra sme sa vybrali nafotiť tento outfit. Po pravde poslednú dobu veľmi nešpekulujem a vôbec nerozmýšľam nad tým, čo si oblečiem.  Vytriedila som veľké množstvo oblečenia a stále mám pocit, že mám plnú skriňu zbytočných handier, ktoré by možno niekoho iného potešili.

Nedávno som si ale zadovážila túto úžasnú vestičku v kráľovsky modrej farbe a čo vám poviem. Cítim sa v nej ozaj kráľovsky.