Slider

Mŕtvy bod v mojom živote

nedeľa, 19. marca 2017


Pôvodne som chcela, aby tento článok bol iba outfitový bez žiadného zmysluplného textu. Nechcem, aby to znelo, že som chcela tento článok odfláknúť ale mal to byť taký oddychový článok bez úvah a podobne.

Ale nebude, pretože sa vám musím priznať, že som narazila na mŕtvý bod v mojom živote. Dostala som sa do slepej uličky a stojím tam a pozerám na stenu.
Viem, že už nič nové nepríde.
Viem, že všetko je už za mnou a keď sa otočím vyjdem z tej slepej uličky objaví sa moja nová cesta.

Ja ale jednoducho stojím na konci ničoho a čakám. Čakám na niečo čo sa nestane. Nie som nešťastná len sa neposuvám vpred.
Možno mám iba tvorivú krízu a tá tvorivá kríza prerástla do toho, že stojím na mieste.
 



Majte sa krásne

fashionparadis@gmail.com

Životné cesty ( poviedka )

streda, 15. marca 2017

   


  Poznali sa od detstva. Ako to už býva obidve postupne dospievali a menili sa. V živote to tak chodí a ich spoločná cesta sa rozdelila na dve úplne rozdielne.
     Jedna sa rozhodla ísť cestou sebapoznávania. Začala študovať, zisťovať čo ju v živote naozaj baví, kým je a kým sa chce stať. Spoznávala nových ľudí, ktorí mali rovnaké záujmy ako ona. Začala sa meniť na cieľavedomú mladú ženu.
     Druhá sa rozhodla pretĺkať životom na vlastnú päsť. Vykašlala sa na školu a začala pracovať. Väčšinou to bola taká práca o ktorej vedela, že v nej veľkú kariéru nevybuduje. Ani jej neprinášala radosť. Bola to nutnosť, aby prežila. Ľudia, ktorí jej vošli do cesty boli podobní ako ona. Vybrali si možnosť pretĺkania sa životom. Nechcelo sa im bojovať. Radšej sa na všetko sťažovali namiesto toho, aby niečo zmenili. Začala sa meniť na stratenú životom zničenú mladú ženu.
     Hovorieva sa – vrana k vrane sadá, rovní rovného si hľadá alebo si tým s kým sa stretávaš. A takto to bolo aj v prípade dvoch kedysi veľmi blízkych kamarátok. Osud je veľmi veľký čarodejník. Zariadil aby sa Cieľavedomosť a Stratenosť v živote ešte pár krát stretli. Nie na dlho. Iba na pár hodín.
 Tých pár hodín v ich životoch, ktoré opäť trávili spolu im  nedovolili zabudnúť na roky prežité spolu.
Boli to také tie klišé stretnutie na štýl – ahoj ako sa máš? – ahoj ako žiješ? – ahoj ako sa má tvoj pes? – čo škola? – čo práca? Atď. 

svetlá koženka

pondelok, 13. marca 2017


Kedysi som nebola taký extrémista akým som teraz.  Extrémistkou sa nenazývam doslovne, myslím to skôr v tom slova zmysle, že keď vidím vonku slnko - obliekam sa jarne. Môj zadný mozog mi hovorí - je to klamlivé ale kedy ja svoj zadný mozog počúvam?

V deň keď vznikli tieto fotky sme sa s Paťkou dohodli, že pôjdeme nafotiť zadania do školy, ktoré potom ona stratila, takže sme to museli nafotiť odznova. Ale aspoň outfitové fotky sa zachovali.





Nemáš ma rád? To je v poriadku. Ale povedz mi to do očí.

sobota, 11. marca 2017



Po dočítaní tohto článku si možno pomyslíte, že som sa úplne zbláznila.
Alebo prestanete moje články čítať.
Alebo si poviete, že som namyslená.
Alebo, že ma moje ego prerástlo.
Ani jedna možnosť však nie je korektná. Jednoducho sa chcem vyjadriť k niečomu čo ma už dlho irituje.

Dnes žijeme vo svete, kde máme možnosť byť tým kým chceme byť. Aspoň by sme mali takú možnosť mať.
Dobre, vnímajme to tak, že máme tú možnosť, stať sa tým kým sa chceme stať. Väčšina ľudí si ale vyberie možnosť stať sa tým, koho spoločnosť uznáva. Čiže sa z ľudí postupne stávajú prázdne hlavy, bez vlastného názoru a ak ten názor náhodou aj majú, nechávajú si ho radšej pre seba, pretože sa boja, že ich „vodca“ to neprijme.

Poslednú dobu som ale mala tú česť s ľuďmi, ktorí žijú vo svojom vyfantazírovanom falošnom vesmíre príliš dlho. Sú to takí tí ľudia, ktorí majú potrebu sa vyjadriť k úplne všetkému aj k tomu čo sa ich netýka. Bohužiaľ, len málokto si dovolí oponovať takémuto človeku a necháva ho v tom, že jeho názor je svätý a všetci s ním súhlasia.  On si myslí, že má vo všetkom pravdu a nie je zvyknutý na odpor.
A tu nastáva problém. 

Kiera Cassová - Koruna

piatok, 10. marca 2017





Autor : Kiera Cassová
Vydavateľstvo: COOBOO
Rok vydania : 2017
Žáner: dievčenský román, dystopia

Neviem čím to je ale Kiera vždy napíše prvú časť nejakého príbehu tak pútavo, že sa od neho neviem odtrhnúť. Potom keď pribeh pokračuje baví ma menej a menej. Tak nejako to bolo aj pri jej Selekcii a bohužiaľ historia sa zopakovala aj pri Následničke.

Príbeh začína tak, že Eadlyn preberá trón, pretože jej mama je vážne chorá a kráľ nemôže vo vláde pokračovať. Chce byť pri svojej žene, ktorá ani nevie, že pri nej je, lebo je v kóme.
To mi pripadalo veľmi čudné, veď Eadlyn nemá s vládnutím žiadne skúsenosti.
Žeby bol pán kráľ naozaj taký nezodpovedný a nechal vládu na svoju dcéru? Popri vládnutí Eadlyn, však musí pokračovať aj Selekcia a nová "kráľovná" je stále bližšie k výberu svojho budúceho manžela/ kráľa. 


Pomaly sledujeme ako Eadlyn dospieva. Ja osobne som si všimla veľký pokrok v jej mentálnom vývine postavy ale možno je to aj trošku na škodu.
Keby Eadlyn ostala taká aká bola po prípade by sa menila k horšiemu, bol by celý príbeh zaujímavejší. Takto sme iba dostali opäť jedno veľké šťastné klišé.


Počas čítania celého príbehu som sa nevedela zbaviť pocitu, že kniha je napísaná veľmi rýchlo a odfláknuto len preto, aby bola. Striedajú sa tam pasáže, ktoré sa týkajú vládnutia a politky s pasážami, kde Eadlyn spoznáva chlapcov. Rozhovory s nimi sú však krátke, často krát nezmyselné a dej nikam neposúvajú. 

Nepoviem vám, ktorí z chlapcov to celé vyhral, pretože by som vám skazila zážitok z čítania ale môj favorit to nebol. Bola som z celého výberu sklamaná a lásku medzi týmito dvoma som neverila.
A neverím ani do teraz.

Latest Instagrams

© Vera Paradis. Design by Fearne.