10 vecí, ktoré rozčúlia poriadkumilovných ľudí

Po poslednom dosť ťažkom článku je na čase trochu zvoľniť tempo a pripravila som si pre vás niečo oddychové.
  Už dlho tu nebolo nič na tému 10 vecí, takže prišiel čas zmeniť to.

Ako možno niektorí z vás vedia som  poriadkumilovný človek.
Nie som chorobne poriadkumilovná ale cítim a lepšie, keď sú veci na svojom mieste.
A aké to je keď to tak nie je?
So svojimi kamarátkami, ktoré sú na tom s poriadkom podobne ako ja sme spísali tento zoznam, života s bordelárskými ľuďmi.
Nuž prečítajte si v článku.

1.     Veci nebudú nikdy tak ako ste ich nechali

Poznáte to. Strávite hodinu v kuchyni s tým, že ju dáte do kopy presne tak ako si prajete a odídete preč.
Keď sa však vrátite máte pocit, že niekto vo vašej kuchyni robil satanský rituál, pretože všetko je hore nohami.

2.     Prehľad o cudzom spodnom prádle

Ak žijete s neporiadnym človekom veľmi rýchlo sa vám stane, že získate slušný prehľad o tom akú spodnú bielizeň človek vlastní.
Pretože dotyčná osoba nepozná pojem skriňa a necháva svoju bielizeň tam, kde sa vyzlečie.
Či už je to kúpeľňa alebo obývačka.

3.     Nočné mory o hmyze

Zaspávate s neustálym strachom, že v izbe bordelárskej osoby sa rozmnožuje hmyz, ktorému je jedno, že vy žijete v čistote.
Hmyz to nepochopí a bude si myslieť, že je vítaní aj vo vašej izbe.

4.     Špinavé vodovodné kohútiky a zrkadlá  

Je to prirodzené. Každý človek pri umývaní zubov ofŕka umývadlo alebo vodovodný kohútik. Aj mne sa to pár krát stalo. Ponáhľala som sa a nevšimla som si to. Nechala som zrkadlo zafŕkané od pasty ale je rozdiel ak sa to stane občas. Ale aby ste každé ráno museli predtým ako si vyčistíte zuby, čistiť aj umývadlo či zrkadlo je na porazenie.  

5.     Chodiace smeti

V skratke.
Pokiaľ smeti nevyhodíte vy, tak nikto.
Maximálne ich objavíte pred dverami, kde budú smrdieť na celú chodbu.
Alebo môžete dúfať, že dostanú nohy a vynesú sa samé. 

žena bez chrbtovej kosti

Posledný rok sa vo svojom živote stretávam s fenoménom, ktorý je pre mňa nový. Vedela som, že niečo také sa deje. Počúvala som o tom od svojich kamarátiek ale nikdy som tomu nevenovala pozornosť, pretože aaa načo veď mňa sa to netýka.
Nažívala som si vo svojej bezstarostnej bubline pokoja a mieru.
Asi to mám za to, že som nevedela moje kamarátky pochopiť.
Alebo jednoducho som to ani nechcela pochopiť lebo veď hááá mne sa to nestane.

Možno to zapríčinila karma, ktorá nevydržala môj stoický pokoj a rozhodla sa môj život pozmeniť. Pridať mi do neho trochu nového vzrušenia.

Hovorí sa, že s každým chlapom prídu aj nové starosti.

A presne to sa mi stalo.
Nejakým spôsobom som sa zamilovala do človeka, ktorý mal okolo seba  ženskú spoločnosť častejšie ako som bola zvyknutá. 

Fííha toto som ešte nezažila.
Keďže som paranoidný žiarlivec bolo to náročne. Nechcela som, aby moja žiarlivosť zbytočne kazila to čo vznikalo medzi nami začala som sa kontrolovať.
Verte mi bolo to náročné. Niekedy som doslova musela odísť, aby som sa udržala na uzde.
Kedysi mi dokonca povedal - veď ty vôbec nie si žiarlivá. To ešte nevedel čo som zač a teraz sa len nad tým pousmejem. Už nikoho neoklamem.

Uvedomila som si, že som inteligentná bytosť a žiarlivosť ničí každý vzťah!
Či už partnerský alebo kamarátsky. Žiarlivosť je proste sviňa, ktorá začína nenápadne a potom vás úplne pohltí a vy strácate kontrolu nad vlastným myslením. Myslím, že na podobnom princípe fungujú aj parazity.
Začnú riadiť mysle svojich hostiteľov, aby sa dostali do tiel primarných hostiteľov.
Takže žiarlivosť je niečo ako parazit a jej cieľom je zmeniť vás na hysterku.

Časom som sa naučila kontrolovať svoju žiarlivosť a prejavujem ju vtipným podpichovaním, ktoré stopnem hneď ako vidím, že môj objekt podpichovania je podráždený. 

To čo sa však deje poslednú dobu to nie je dôvod na žiarlivosť.
To je naozaj na smiech.
Alebo na smiech s plačom.
Neviem. 

blogové zákulisie #6

Prišiel opäť jeden z tých dní, kedy som sedela na záhrade na mojom obľúbenom mieste na terase.
Cez deň sa tam snažím načerpať beta-karotén ale večer je tam príjemný chládok.
  Ešte keď začne pofukovať vietor, tak som najšťastnejšia bytosť na svete. 

Usadila som sa na lehátko na ktorom som si hľadala pohodlnú polohu s notebookom na kolenách.
Nebolo to veľmi jednoduché, keďže to lehátko si žije vlastným životom a mení pozíciu, kedy sa mu zachce. Okrem toho, aby som to nemala jednoduchšie Aimee sa rozhodla, že mi treba vyčistiť pleť a začala mi olizovať celú tvár.
Bránila som sa a ona si to vysvetlila po svojom. - IDEME SA HRAŤ!
Až keď som prekonala všetky tieto životom nastražené prekážky nadišiel čas vymyslieť nový článok. 

Začala som sa prehrabávať v priečinku s fotografiami s tým, že som hľadala nejaké čo môžem zverejniť.
Na prvej fotke sa netvárim pekne.
Na druhej fotke mám veľmi nepeknú pleť a retuš by bola veľmi nápadná.
Na tretej fotke mi trčí brucho.
Na štvrtej fotke mám príliš tučnú ruku.
Na piatej fotke sa tvárim ako dement.
Na šiestej fotke spím.

Potom medzi mojimi fotografiami nájdete veľmi veľa pokusov o selfie, ktoré občas vystriedajú fotky mojich maznáčikov, jedla a Paťky... Moment? Prečo mám vo svojom mobile toľko fotiek Paťky?
Ach..jasné, zabudla som, že vie moje heslo na mobil.

Všetky tieto fotky sa jednoducho nehodia na blog. Sú to fotky, ktoré sú nepodarené a jednoducho sa nehodia na tú tkz. blogovú dokonalosť.

Potom si však spomeniem, že kedysi som pridávala takéto fotky a dokonca sa vám to páčilo.
Tak prečo sa k tomu nevrátiť.
A neurobiť vám radosť a možno vás aj pobaviť.

Veď predsa len aj my blogeri sme iba ľudia, ktorí však majú väčšiu úchylku fotiť a písať o svojom živote ako iní ľudia. ( samozrejme zameriavam sa na blogerov môjho charakteru ).

Tak vitajte už pri šiestom článku zo série mojich fotografických pokusov a omylov.

príliš veľké okuliare pre moju malú hlavu ( letnyhit.sk )

Leto je opäť tu a ku letnej výbave patria neodmysliteľne slnečné okuliare. Tí čo môj blog čítajú už dlhšie, tak si určite pamätajú stránku letnyhit.sk odkiaľ už nejaké tie okuliare mám.

Väčšinou som si od nich objednávala okuliare clubmaster, pretože som vedela, že tento tvar mi sedí a nič ním nepokazím. Tento rok som sa ale rozhodla experimentovať, pretože eehmm no prečo nie a objednala som si tvar, ktorý je tento rok veľmi moderný! 

Budem mať kúúúl, okuliare, ktoré budú vyzerať trendy a aj pekne na instagrame.  ( ironický tón )

šťastie na úkor nešťastia?

 

Vždy som bola vedená k tomu, že nemám ľuďom ubližovať.
Ako dieťa som bola veľmi ale veľmi tvrdohlavá. Nebrala som ohľad na iných. Videla som iba seba, pretože som bola jedináčik a mala som všetko na čo som si mojou detskou rúčkou ukázala.

Môj otec však tento môj postoj rozmaznaného jedináčika neakceptoval. On sám vyrastal ako jedináčik a jeho rodičia si dali veľký pozor, aby nebol rozmaznaný. A túto jeho výchovu aplikoval na mne.

Postupne som sa začala učiť, že o hračky sa treba deliť a zmierovať sa s tým, že nie vždy všetko bude podľa mňa. Nebola som až také neskrotné dieťa. Bolo ma ľahké viesť, prirodzeným a nenásilným spôsobom. Presne tak, ako to robil môj otec.

Ako som však rástla táto vlastnosť sa stala mojou prirodzenosťou. Myslela som na druhých. Chcela som, aby boli všetci okolo mňa šťastní.