Ako to už býva je tu jeseň a tá je vždy zlomová v mojom živote. Buď som extrémne šťastná alebo smutná.
Tentokrát som asi iba vyprahnutá.
Unavená z ľudí, ktorí ma sklamali toľko krát, že to nie je možné.
Demotivovaná z vecí, ktoré nevyšli ako ľudia sľubovali. V srdci stále naivná.
Ale paradoxne spokojná s tým, že všetko v mojom živote sa vyvíja tak ako sa vyvíja.
Čo sa týka môjho života september bol mesiac ako každý iný. Po lete som musela veľmi rýchlo padnúť do kolotoča povinností.
Začala mi škola a s ňou aj všetky tie vybavovačky, ktoré treba riešiť na začiatku roka. Prednášky mi mali začať až v októbri ale začali skôr, čo mi spôsobilo menší sklz v robote ale našťastie všetko dopadlo dobre.
Celý september som prakticky uvažovala nad mojou budúcnosťou a nad tým ako to bude so mnou vyzerať ďalej.
Prišla som iba na jednu vec.
Dlhodobé plány sa nevyplácajú.
Pretože všetko sa mení rýchlo a nič nie je isté.
