priesvitný detail

  Budem úprimná.
( poslednú dobu mám pocit, že túto frázu používam v jednom kuse ale to som rozoberať nechcela ) 

Vonku je počasie, ktoré z duše nenávidím.
Ráno vstanem a som spotená.
Osprchujem sa a kvapky vody na mne neuschnú - nahradí ich pot.
Večer idem spať a kúpem sa vo vlastnom pote.
Niekedy som ochotná sedieť v aute, len tak. Pretože tam mám klimatizáciu a je mi tam dobre. Interiér v aute sa vychladí na nezdravých 17 stupňov a ja v ňom iba meditujem a pozerám sa na potiaci svet. 

Samozrejme, takmer vždy príde tá chvíľa, kedy musím vystúpiť.  Vtedy mi počasie vonku vylepí takú facku, že sa mi hlava zatočí. Nezdravá prudká zmena teploty mi neprospieva. Moje uzliny sú opuchnuté, pokašliavam, posmrkávam a nadávam.
Myslíte si však, že sa poučím?
Poučím.
Keď sa mi pokazí v aute klima.

Ale verte či nie toto stále nie je pointa článku. 

Na začiatku som vám popísala to ako ťažko znášam horúčavy. Keďže väčšinu môjho letného času riešim to ako prežiť, tak je logicky jasné, že absolútne nemám chuť vymýšľať outfity.
Nebaví ma to.

Najradšej by som chodila v tom istom. Obrovskom tenkom voľnom tričku. Jedného podobne horúceho dňa som si obliekla biele šortky a biele tielko. Moja veľmi dobrá kamarátka vyhlásila, že vyzerám ako lekárka v letnej rovnošate. Nuž, niečo na tom bolo.

V útrobách svojej skrine som však objavila dlhú čiernu priesvitnú košeľu. Nosievala som ju na jeseň pod sveter, pretože límec z košele pekne vyčnieval a vyzeralo to vkusne. Natiahla som si ju na svoj lekársky outfit a tu je výsledok.

Blog za milón

Autor – Natasha Courtenayová-Smithová
Vydavateľsto : Ikar
Rok – 2017

Poslednú dobu som si všimla, že internetový svet sa dostáva do podvedomia aj pomocou kníh. Na trhu môžete nájsť všelijaké tituly o youtube, príručiek ako preraziť pomocou videií a tak ďalej.

Kniha, ktorá sa dostala do ruky mne je pomôcka ako preraziť vo svete blogovania. Blogujem už veľa rokov. Nemyslím si o sebe, že som slávna blogerka a ani nie som presvedčená o tom, či stojím o to dostať sa medzi tkz. elitu blogeriek. Predsa len som rada, že mám svoje čitateľky a mám čas sa im venovať odpisovať na ich správy a podobne.

Samozrejme, niekedy mám pocit, že moje články by si zaslúžili väčší dosah, pretože si myslím, že niektoré majú čo povedať. Táto knižka by mi v podstate mala pomôcť. Ako to však naozaj je?

Začnem asi tým, že autorka tejto knihy je američanka, ktorá sa blogovaním živý. Ako iste viete v Amerike je blogovanie vnímané úplne inak ako u nás. Niektoré blogerky sú schopné si za spoluprácu vypýtať aj niekoľko tisíc dolárov a majú na to právo. Oslovujú masu ľudí. Ich meno predáva. U nás je väčšina spolupráci založená na recenzií produktov od e-shopov.
Prečo ale toto hovorím?

Pretože ja osobne si myslím, že je veľký rozdiel medzi blogovacím systémov v Amerike a blogovaním na Slovensku. ( neviem totižto ako fungujú blogy v iných krajinách EÚ)
Táto kniha je však písaná skôr pre obyvateľa Ameriky. Vníma blogerstvo ako povolanie, ktorým sa dokáže človek uživiť. Bohužiaľ, u nás sa len čistým blogovaním uživí málokto. Je to skôr ako slušné privyrobenie a to iba v prípade že sa darí.

Samozrejme, táto kniha nebude pre slovenského čitateľa úplne zbytočná. Dozvie sa veľa užitočných informácií ako svoj blog vylepšiť a zviditeľniť.  Dokonca obsahuje rozhovory s úspešnými blogermi o ktorých možno ani doteraz neviete. Preto si myslím, že táto kniha by mala byť na poličke každého blogera alebo blogerky, ktorá to so svojim blogom myslí vážne.

Knižka je rozdelená na dve časti. Prvá časť sa nazýva pred spustením a dočítate sa v nej všelijaké zaujímavosti, ktoré sú potrebné premyslieť pred založením blogu. Ak však už blog máte nevadí. V tejto kapitole sa dozviete veci, ktoré by bolo potrebné poopraviť zmeniť. Je tam aj veľmi poučná časť o budovaní vlastnej značky, ktorá sa zíde určite každému blogerovi.

V druhej časti pod názvom spustenie a prevádzkovanie blogu sa už dozviete priamo tipy pre blogovanie. Dočítate sa o komunikácii so sociálnymi médiami a mnoho iného.

Blogovanie na Slovensku sa stále tak trochu rozbieha takže šanca preraziť je viac menej stále veľmi reálna. Netreba sa však báť a treba to myslieť vážne.

Pokiaľ vás kniha zaujala objednávajte tu.

Čo nájdete v UBoxe?

 Som človek, ktorý miluje prekvapenia! Naozaj! Mám rada mačku vo vreci a proste fascinuje ma ten fakt, že vždy objavím veci, ktoré by som si ja za normálnych okolností nekúpila. Nebudem vám klamať, samozrejme, že sa mi stalo, že som pár krát nebola s mačkou vo vreci spokojná ale aspoň som mala pre niekoho iného darček.

A ten iný mal smolu, lebo viete čo sa hovorí - darovanému koňovi na zuby nepozeraj!

Toto nie je môj prvý UBox.  Myslím, že je v poradí tretí ale je prvý o ktorý sa s vami delím. Tie predošlé som vám neukázala, preto lebo vyhrala moja lenivosť a nechuť nafotiť každý jeden produkt. A ešte k tomu vymýšľať aj text? No ha ha ha! 

Ale teraz som plná nadšenia a radosti a ..... moment čo to tu píšem?
Jednoducho som nemala inšpiráciu na nejaké úvahové články, dokonca nemám ani žiadne outfity v zásobe, recenziu na knihu mám rozpísanú už týždeň a nič iné ako podeliť sa s obsahom tejto krabičky mi nenapadlo. Ale predsa len si myslím, že článok má potenciál zaujať vás!
Takže hurááá na to. 

Ako prvé ste si určite všimli, že moja krabička je ofrkaná. Neprišla v takom stave ale dá sa využiť aj ako stolík pri lakovaní nechtov. To je prvé veľké plus tohto zázraku.

Krv a rodina #1

 

Krv nie je voda.
Krv je nad všetko a nad všetkých.
Nič nie je dôležitejšie ako rodina.
Rodina je nadovšetko a rodina je prvoradá.
Si z mojej krvi! Viem čo je pre teba najlepšie.
Všetci ľudia v živote ťa opustia ale rodina nie. Rodina tu bude vždy pre teba.

Možno ma veľa ľudí odsúdi a povie mi, že som nevďačná osoba ale ja tieto vety vnímam ako hlúposti.
Sú to iba prázdne slová, ktoré tvoria vetu.

Prečo? Pretože krv a rodina sú dve rozdielne veci, ktoré spolu súvisia ale nemusia. 

Aby som to uviedla na správnu mieru pochádzam z rodiny, ktorá má od americkej idylky veľmi ďaleko. Moju najbližšiu rodinu tvorí mama a otec.
A tento článok bude o mojom otcovi. 

Môj otec mi odjakživa dal všetko čo mi na očiach videl. Nikdy ma však nerozmaznal. Vždy som si to čo som chcela musela zaslúžiť. Dostala som to za niečo.
Keď som mala nejaký problém on bol ten na ktorého som sa obrátila.
Keď som niečo vyviedla utekala som za ním. 
Môj vzťah s mojím otcom je typický vzťah dcéry alá tatinkovej princezničky.  Má to však jeden malý háčik.

Júl 2017

Budem úprimná. Absolútne nerozumiem, kde sa júl stratil.
Nie naozaj. Dnes som prišla do práce prvá a mala som napísať dnešný dátum.
Ach..jaj...

Takže keď som si konečne uvedomila aký je deň prišla časť druhá – kolkáteho je dnes?
Och, za touto otázkou mi je tak smutnooo. Našťastie žijem v dobe modernej a vlastním zariadenia, ktoré vždy vedia, aký dátum svieti v kalendári.
A dnes je prvý augustový deň!
No doriti!

S hrôzou som si uvedomila, že som vlastne nevydala všetky články, ktoré som v júli plánovala.
Ja som vlastne nestihla absolútne nič.
Mala som mať za sebou dovolenku.
Mala som mať za sebou týždeň nič nerobenia.
Mala som mať za sebou týždeň ničoho iného iba čítania.

A tak ďalej.

Potom prichádza otázka...čo som vlastne celý mesiac robila? Nuž...Riešila problémy. Tento mesiac bol pre mňa psychicky náročný. Ako náhle sa mi podarilo vyriešiť jeden problém, objavil sa ďalší ešte väčší. Ľudia, ktorí mali stáť pri mne a očakávala som od nich oporu sa otočili proti mne. Nesťažujem sa. V kútiku srdca som vedela, že to tak dopadne. O to viac si vážim ľudí, ktorí tu pre mňa boli aj stále sú. Menovať ich netreba.
Všetci sú veľmi inteligentní a dopne im, že ich opäť ohováram na svojom blogu.

Napriek všetkým problémom sveta mesiaca som mala čas na ľudí, ktorí sú môjmu srdcu najbližší.

Okrem iného som strávila veľmi veľa času v práci. Keď to tak zrátam, tak mám vlastne tri brigády.

Bohužiaľ, všetky  starosti v mojom živote sa odrazili aj na mojom zdravotnom stave v posledný júlový deň som skončila na Kramároch.
Verím, že august bude oddychovejší mesiac aj keď prvý augustový týždeň pracujem každý jeden boží aj neboží deň.

Nuž a čo nájdete v júlovom foto zhrnutí?

-Niekoľko mojich selfie fotiek.  ( pozor na niektorých nemám makeup, keďže v lete sa nemaľujem)
- Môjho extrémne fotogenického škrečka
-Nejaké to jedlo
- Paťku ( výnimočne bez jedla)
-Aimee, ktorá je moja verná spoločníčka
-Umelecký záber fotení cez moje večne špinavé predné sklo ( ale musím sa pochváliť, že jedna dobrá duša mi ho umyla počas môjho natrénovaného tankovania ale už je opäť špinavé no..)
- Fotka mojej ruky odfotená po odbere krvi ( táto fotka obehla všetkých mojich známych, ktorým posielam všetko )

A možno aj niečo iné :)